Líši sa naše vnímanie farieb podľa jazyka, akým rozprávame?

Častokrát sa Whorfova teória označuje aj ako lingvistická relativita a naprieč históriou ju ľudia častokrát vnímali rozporuplne. Dnes poznáme dva druhy lingvistickej relativity, silnú hypotézu a slabú hypotézu.

Silná hypotéza hovorí o tom, že jazyk riadi spôsob akým rozmýšľame a rôzne jazykové kategórie obmedzujú a určujú zmyslové kategórie. Tento názor uznávali vedci ešte pred druhou svetovou vojnou, no dnes sa dokázalo, že nie je úplne správny. O niečo populárnejšou je slabá hypotéza, podľa ktorej jazyk len ovplyvňuje spôsob myslenia a rozhodovania. Túto verziu si zastáva len skupinka moderných lingvistov, hoci sa objavili dôkazy, zastávajúce si túto hypotézu.

Ako vysvetľujeme farby

Farby hrajú v dnešnom svete dôležitú úlohu. Dokážeme podľa nich identifikovať čerstvé ovocie, rôzne materiály, alebo nám uľahčujú komunikáciu. Existuje množstvo farebných odtieňov, no zároveň len obmedzené množstvo slov, ktoré používame na ich charakteristiku, čo nazývame farebná kategorizácia. Určité farebné odtiene stále dokážeme opísať jednoduchými slovami, napríklad červená, ružová, alebo modrá, hoci možno nejde o úplne najpresnejšie vyjadrenie. Lenže ako to súvisí s jazykom.

V roku 1969 dvojica vedcov publikovala výskum, ktorý sa stal mimoriadne významným vo sfére testovania lingvistickej relativity. Brent Berlin a Paul Kay preskúmali slovník 100 rečí a objavili, že slová pre farby nie sú náhodne usporiadané, ale postupujú podľa presnej hierarchie. Ak má jazyk pre farby len dve slová, potom tieto slová označujú bielu a čiernu. Ak má tri, potom označujú čiernu, bielu a červenú. Ak päť, pridáva sa zelená a žltá.

Výskum dokázal, že na rozdiel od lingvistickej relativity tieto vzorce nasledujú teórie vnímania farieb, presnejšie sa točia okolo šiestich základných farieb: bielej, čiernej, modrej, žltej, zelenej a červenej.

Vnímanie farieb vs. Jazyk

Rôzne jazyky majú odlišné označenia farieb a ich odtieňov. Anglicky a španielsky hovoriace krajiny poznajú len jedno slovo pre modré farby, no napríklad Gréci poznajú dva. Ggalazio označuje svetlomodrú, zatiaľ čo ble popisuje tmavomodrú farbu. Niekoľko štúdii dokázalo že ľudia, ktorí týmito jazykmi hovoria, dokážu oveľa lepšie rozlíšiť svetlejšie a tmavšie odtiene modrej ako ľudia iných národností.

Áno, vedci zaznamenali rozdiel, no ten má od pôvodnej teórie lingvistickej relativity na míle ďaleko. Nedávne výskumy totiž potvrdili, že každý dokáže mimoriadne rýchlo rozšíriť svoj slovník a vedieť identifikovať rôzne odtiene farby. Podobne to platí aj v iných prípadoch, či už ste Inuit, lyžiar, alebo niekto iný. Materinský jazyk má určitý dopad na spôsob, akým opisujeme svet okolo nás, no neurčuje to, ako ho vnímame.

V odlišnom prostredí sa dokážeme naučiť poznať jemné rozdiely či už medzi odtieňmi farieb, alebo typom snehu. Zároveň toto učenie netrvá dlho a následne dokážeme aj my vnímať rozdiely, ktoré sa ľudia vďaka jazyku naučili vnímať oveľa skôr.