Neprávom obvinená: Prečo sa trinástka považuje za nešťastné číslo?

Piatok trinásteho si každý z nás dáva o niečo väčší pozor a v niektorých mrakodrapoch v zahraničí trináste poschodie vôbec nenájdete.

To s mrakodrapmi naozaj výmysel nie je. Podľa americkej spoločnosti Otis Elevator sa na každú budovu, ktorá trináste poschodie má, nájde šesť ďalších, ktoré preskakujú rovno na štrnástku. S číslom 13 sa občas môžu spájať nešťastné udalosti, napríklad dramatická misia Apollo 13, no ani zďaleka neexistujú štatistické dôkazy naznačujúce, že by sme sa ho mali obávať.

Pôvod povery, ktorej veria milióny ľudí, nie je úplne jasný. Výbor pre skeptické vyšetrovanie je neziskovou organizáciou, ktorá skúma kontroverzné, paranormálne, či iné pozoruhodné prípady. Jedným z členov je aj Joe Nickell, ktorý vysvetľuje ako mohla povera nešťastnej trinástky vzniknúť.

„Číslo 13 môže byť kontrastom pre číslo 12, ktoré sa v mnohých kultúrach považuje za šťastné. 12 reprezentuje úplnosť. Poznáme 12 mesiacov v roku, bohov na Olympe, znamení zverokruhu a apoštolov. Trinástka sa bije s týmto zmyslom pre úplnosť a dobro,“ vysvetľuje Nickell.

Trinástka zároveň môže znamenať trinásteho nešťastného hosťa a s týmto prípadom sa stretávame ako v nórskej mytológii, tak aj v kresťanstve. Podľa historika Donalda Dosseyho vznikla povera nešťastného čísla spolu s nórskym mýtom hostiny vo Valhalle. Na nej sa zúčastnilo 12 hostí, no ako 13. prišiel boh trikov Loki, ktorý na hostinu pozvaný nebol. Lokiho pričinením nakoniec zomrel boh Balder a celá Zem sa ponorila do temnoty.

Zároveň sa však objavujú aj zdroje, ktoré toto nešťastné číslo spájajú s kresťanstvom, presnejšie s poslednou večerou. Judáš sa považuje za 13. člena, ktorý ku stolu usadol. V Biblii sa však nespomína presné poradie, ako si apoštoli ku stolu sadali.

Strach s odborným názvom

Ako každá fóbia, aj iracionálne obavy z čísla 13 majú svoj odborný názov – triskaidekafóbia. Strach z piatku 13. sa odborne označuje ako – parskevidekatriafóbia. Po prvýkrát tieto pojmy použil americký psychiater Isador Coriat v roku 1910.

Dnes by ste číslo 13 nenašli ani na výletných lodiach, alebo ako už bolo spomenuté, v hoteloch. Čo sa týka lodí, tie častokrát nemávajú 13. palubu práve kvôli tejto fóbii. V prípade hotelov, či mrakodrapov sa majitelia vyhýbajú nielen označeniu 13. poschodia, ale aj 13 izby. Vo väčšine prípadov sa preskakuje rovno na nasledujúce číslo, teda 14.

Zaujímavosťou je, že naprieč kultúrami existujú aj iné nešťastné čísla. V Číne sa za nešťastné číslo považuje 4, pretože znie podobne ako slovo smrť. V tejto krajine sa mu vyhýbajú ešte viac, ako sa my vyhýbame trinástke a ľudia sú ochotní zaplatiť viac, aby číslo 4 nemali napríklad v telefónnom čísle. V Taliansku by ste zas nenašli číslo 17. Hoci pôvod tejto fóbie nie je jasný, niektorí veria, že za to môže zápis v rímskych čísliciach – XVII. Ten možno usporiadať do VIXI, čo znamená „žil som“, čo možno považovať za eufemizmus pre smrť. V Taliansku rovnako nenájdete izbu s číslom 17, alebo lietadlá s radom 17.

Vysvetlenie však môže byť oveľa jednoduchšie. Číslo 13 si mohlo svoju reputáciu získať aj preto, že sa s ním nestretávame až tak často, ako napríklad s 12. Na ručičkových hodinách nenájdete 13. hodinu, neexistuje 13. mesiac v roku a podobne. Keďže človek má radšej to, čo nám je známe, absencia čísla 13 v našich životoch pravdepodobne prispela k jeho negatívnej povesti.