Prečo ľudia nadávajú? Za „škaredými“ slovami sa ukrýva silná psychológia

Od 20. storočia vzniklo množstvo výskumov, zameriavajúcich sa práve na nadávanie, no tie sa na tento fenomén nepozerajú z psychologického hľadiska, ale skôr z odborov sociológie, antropológie, alebo lingvistiky. Vedci zatiaľ nerozumejú tomu, ako nadávanie vplýva na našu psychologickú stránku.

Štúdia, publikovaná 19. augusta tohto roku, vysvetľuje, že nadávanie sa prejavuje inak, ako keď používame normálny jazyk. Vo svojej práci autori vysvetľujú, že nadávanie je silná zbraň, ktorá nás ovplyvňuje na fyziologickej, kognitívnej, emočnej, či interakčnej úrovni. Zaujímavosťou v tomto prípade je, že nemusí ísť priamo o slová ktoré hovoríme, ale o niečo hlbšie.

Je totiž jedno o akej nadávke hovoríme, všetky spadajú do kategórie tabu a práve slová, ktoré by sa nemali používať, vedia ovplyvniť spôsob akým uvažujeme, konáme a ako nadväzujeme vzťahy. Človek si totiž nadávanie spája s katarziou, uvoľnením silných pocitov. Tá prichádza v oveľa silnejšej forme, než keby sme si pocity ventilovali inými slovami. Na toto sa viaže ďalší zaujímavý fakt, nadávanie má väčší účinok, ak nadávame v našom materinskom jazyku.

Hoci sa nadávanie považuje za akési „tabu“, vo väčšine prípadov z neho nevyplynie nič negatívne, práve naopak. Nadávať môžeme aj „pozitívne“, teda ak rozprávame vtip, odbúravame stres, alebo sa snažíme zapadnúť do partie, v ktorej sme sa práve ocitli. Niektoré štúdie dokonca naznačili, že nadávanie nám pomáha lepšie sa vysporiadať s bolesťou.

Nadávky vnímame inak ako bežnú reč

Podľa neurologických výskumov sa nadávanie spája s inými časťami mozgu ako bežná reč. Presnejšie ho môže mať na starosti limbický systém, ktorý hrá svoju úlohu v určitých oblastiach pamäte a spracovania emócií. Ako už vieme, naše pocity sú častokrát inštinktívne a len ťažko ich vieme kontrolovať.

Laboratórne experimenty ukázali aj dopad nadávania na naše kognitívne vlastnosti. Na jednu stranu si dokážu nadávky získať viac pozornosti a ľahšie si ich zapamätáme ako iné slová. Na druhú stranu však ovplyvňujú to, ako ďalšie slová vnímame.

Lenže ako sú na tom deti? Výskumy odhalili, že prvé nadávky sa objavia už v dvoch rokoch a do dvanásteho roku života má dieťa slovník 30-40 nadávok. Nie je však jasné, či deti chápu významu slov, ktoré hovoria. Mladšie deti však volia miernejšie nadávky než tie staršie, alebo dospelí. Tí už začínajú chápať oveľa urážlivejším pojmom a ich skutočnému významu.

V posledných rokoch nadávame čoraz viac, poznamenávajú autori. Domnievajú sa, že dnes počúvame nadávky z viacerých zdrojov, či už z rádia, televízie, alebo ich vidíme/počujeme na internete. Zaujímavosťou ale je, že za posledných 30 rokov sa nadávky, ktoré používame najčastejšie, nijak výrazne nemenili.

Každý, kto hovorí určitým jazykom, či už Anglicky, Nemecky, alebo po Slovensky, sa vo svojom jazyku nadávať naučí. Priemerne si vyberieme jeden z 10 výrazov a nadávanie tvorí približne 0.5% z celkového počtu slov, ktoré za deň povieme. Na základe toho však vedci nedokážu povedať, či nadáva úplne každý. V tomto prípade závisí hlavne na kontexte a osobnosti človeka. Nadávanie sa však spája s extrovertným typom osobnosti.