Je to naozaj tak? Hitlera svojho času nominovali na Nobelovu cenu mieru!

Prijatie tejto zmluvy sa dodnes považuje za najväčší prejav politiky appeasmentu, inak povedané politiky ústupkov a dôležitý krok k druhej svetovej vojne. O rok nato Hitlera nominovali na Nobelovu cenu za mier. Čo sa stalo?

Za nomináciou Hitlera stál švédsky sociálny demokrat, Erik Brandt, ten vo svojom liste popisoval Hitlera ako človeka, ktorý si podľa názoru miliónov ľudí zaslúži túto cenu viac, ako ktokoľvek iný. List odkazuje na podpísanie Mníchovskej dohody v čase, kedy bol svetový mier opäť vo veľkom ohrození. Vojna v Európe bola na spadnutie, no Hitler, „veľký vodca Nemeckého ľudu“, v tento kritický moment nevzal do rúk zbrane, hoci mohol začať svetovú vojnu.

„Hitler žiari svojou láskou pre mier, čo dokázal aj vo svojej knihe Mein Kampf, po Biblii pravdepodobne najlepšia a najpopulárnejšia literatúra na svete,“ píše sa v liste, v ktorom Brandt nominoval Hitlera na Nobelovu cenu mieru.

Ak sa vám na celom tomto prípade zdá niečo zvláštne, máte pravdu. Už samotný úryvok silno naznačuje, že Brandt svoju nomináciu myslel s maximálnym možným sarkazmom. Tento nie veľmi miestny vtip však padol za obeť systému, podľa ktorého fungovali nominácie na Nobelovu cenu.

Nie každý totiž môže nominovať človeka na Nobelovu cenu. Túto možnosť majú len vysoko postavení funkcionári, držitelia Nobelovej ceny, alebo členovia vlády, či národných združení. Brandt bol v tej dobe členom švédskeho parlamentu, teda splňoval kritériá, hoci svoju nomináciu nemyslel vážne. Sám sa považoval za „antifašistu“. Svojou nomináciou však chcel poukázať na situáciu okolo Nemecka, ako aj rozhodnutím Chamberlaina Hitlerovi ustupovať.

Nepochopená irónia

Po zaslaní „nominácie“ však nie každý pochopil jeho vtip. Brandta označili za šialeného a zradcu hodnôt pracujúceho ľudu. Všetky jeho prednášky sa zrušili. Brandt o svojom pravom zámere prehovoril pre švédske noviny Svenska Motgonposten.

Nominácia mala byť provokáciou proti Hitlerovi a Nacizmu. Zároveň išlo o útok na Chamberlaina, ktorý svojim rozhodnutím bodol Československo do chrbta, no pritom ho nominovali na Nobelovu cenu. Slovami Brandta, cenu si nezaslúžil ani jeden.

„Iróniou som chcel nominovať Hitlera na Nobelovu cenu mieru a tým pádom ho naveky priklincovať na stenu hanby ako najväčšieho nepriateľa svetového mieru na svete,“ napísal Brandt v liste pre editora protifašistických novín Trots Allt.

Brandt nakoniec v poslednú chvíľu svoj nominačný list stiahol. Niektorí o jeho vysvetlení pochybovali, no naozaj si stačí prečítať len kúsok a iróniu z toho pocítite aj vy.

„Nanešťastie stále existuje veľa ľudí, ktorí nedokážu vidieť Hitlerov ťažký boj za mier. Na základe toho by som si myslel, že zatiaľ nie je vhodný čas Hitlera nominovať ako kandidáta na Nobelovu cenu mieru, ak by som si nevšimol, že bol nominovaný iný kandidát, menovite britský premiér Neville Chamberlain. Túto nomináciu nepovažujem za správnu, hoci je pravda, že Chamberlainove veľkorysé chápanie Hitlerovho boja za mier prispeli k ochrane svetového mieru,“ píše sa v nominačnom liste.

Niet pochýb o tom, že Brandt svoju nomináciu nemyslel vážne. Počas druhej svetovej vojny ostal aj naďalej silne protifašistický a kritizoval aj členov svojej vlastnej strany za to, že neprijali viac židovských utečencov. Zároveň bol aj jedným z prvých, ktorí prehovorili o koncentračných táboroch v Poľsku.