USA sa bránia, Európanov vraj odpočúvali ich tajné služby

V stredu o tom s odvolaním sa na predstaviteľov americkej administratívy píše americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Európske spravodajské agentúry dáta následne poskytli NSA s cieľom "chrániť záujmy USA".

"To, že diabolská NSA a zlomyseľné Spojené štáty boli jedinými v tomto hrubom porušovaní medzinárodných noriem, je rozprávka pre deti," cituje WSJ Jamesa Lewisa, bývalého člena americkej administratívy v súčasnosti pôsobiaceho ako experta na informačné technológie.

Podobne sa vyjadril aj šéf NSA Keith Alexander, ktorý škandál v utorok večer vysvetľoval členom Kongresu. Dáta podľa neho nezbierala jeho agentúra, ale spojenci Severoatlantickej aliancie.

V Kongrese vystúpil aj šéf úradu na kontrolu amerických spravodajských služieb James Clapper.

Ten sa bránil aj tvrdením, že je dôležité "poznať úmysly našich partnerov". Reagoval tým na správy, podľa ktorých NSA odpočúvala nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú.

Do Washingtonu v stredu pricestovala delegácia zložená z predstaviteľov nemeckých tajných služieb, ktorá bude v Bielom dome rokovať so svojimi americkými kolegami o škandále okolo údajného odpočúvania nemeckej kancelárky.

Medzi delegátmi je Merkelovej zahraničnopolitický poradca Christoph Heusgen ako aj predstavitelia tamojších spravodajských agentúr. USA bude zastupovať hlavná poradkyňa pre americkú národnú bezpečnosť Susan Riceová a šéf vládneho úradu pre kontrolu tajných služieb Clapper.

Škandál odhalil nemecký týždenník Der Spiegel, ktorý sa pritom odvoláva na tajné dokumenty americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA). Merkelovej telefónne číslo figuruje na jej "špehovacom zozname" od roku 2002 a bolo na ňom stále aj v roku 2013. Kancelárkou sa pritom stala až v roku 2005.

Američania vykonávali špionáž cez súkromné firmy

Súkromné americké spoločnosti vo veľkej miere pomáhali tajným službám USA so špionážou na nemeckom území. Tvrdí to stredajšie vydanie nemeckého týždenníka Stern.

Podľa jeho informácií približne 30 spoločností úzko spolupracovalo so CIA, NSA aj s vojenskou rozviedkou v záujme zhromažďovania informácií.

Diať sa tak malo prostredníctvom koordinácie činností agentov, analýzy zachytenej komunikácie, prístupu k IT sieťam či výcviku vojakov v oblasti špionážnych techník. Stern dokonca píše o tom, že Američania zo základne v Stuttgarte riadili útoky bezpilotných lietadiel v Afrike.

Jednou z najväčších firiem bola Booz Allen Hamilton, ktorá zamestnávala aj bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb Edwarda Snowdena. Týždenník sa odvoláva na utajované požiadavky na zamestnancov a dohody medzi americkými vládnymi agentúrami a spoločnosťami.