Lucidné umieranie: Pacienti opísali, čo sa s nimi dialo počas resuscitácie

Jeden z piatich ľudí, ktorí prežijú kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) po zástave srdca, môže opisovať jasné zážitky smrti, ku ktorým došlo, keď bol zdanlivo v bezvedomí a na pokraji smrti.

Štúdie výskumníkov z NYU Grossman School of Medicine sa zúčastnilo 567 mužov a žien, ktorých srdce prestalo biť počas hospitalizácie a ktorí podstúpili KPR v období od mája 2017 do marca 2020 v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve. Napriek okamžitej liečbe sa menej ako 10 % zotavilo dostatočne na to, aby mohli byť prepustení z nemocnice.

Tí, ktorí prežili, uviedli, že mali jedinečné lucidné alebo vedomé skúsenosti. Opisovali pocit oddelenia od tela, pozorovanie udalostí bez bolesti alebo úzkosti. Niektorí hodnotili svoj život, vrátane činov, zámerov a myšlienok. Vedci zistili, že tieto zážitky smrti sa líšia od halucinácií, ilúzií, snov alebo vedomia vyvolaného KPR.

Vedci testovali aj skrytú mozgovú aktivitu. Kľúčovým zistením bolo objavenie nárastov mozgovej aktivity, vrátane takzvaných gama, delta, theta, alfa a beta vĺn až hodinu po KPR. Niektoré z týchto mozgových vĺn sa bežne vyskytujú, keď sú ľudia pri vedomí a vykonávajú náročné mentálne funkcie, vrátane myslenia, spomínania a vedomého vnímania. Vedúci štúdie Sam Parnia uviedol:

„Tieto pripomenuté zážitky a zmeny mozgových vĺn môžu byť prvými príznakmi takzvaného zážitku na prahu smrti a my sme ich prvýkrát zachytili vo veľkej štúdii. Naše výsledky ponúkajú dôkaz, že kým sú ľudia na pokraji smrti a v kóme, podstupujú jedinečný vnútorný vedomý zážitok, vrátane povedomia bez utrpenia."

Podľa Parniu výsledky naznačujú, že podobne ako iné biologické funkcie tela, ani ľudské povedomie sa v čase smrti nemusí úplne zastaviť. Nejde pritom o trik umierajúceho mozgu, ale skôr jedinečný ľudský zážitok, ktorý sa objaví na pokraji smrti.

Autori štúdie dospeli k záveru, že hoci doterajšie štúdie nedokázali absolútne dokázať realitu alebo význam skúseností a tvrdení pacientov o uvedomení si smrti, nebolo možné ani ich zamietnuť. Hovoria, že spomínaná skúsenosť smrti si zaslúži ďalšie skutočné empirické skúmanie bez predsudkov.

Parnia hovorí, že je potrebný ďalší výskum na presnejšie definovanie biomarkerov toho, čo sa považuje za klinické vedomie, ľudský zážitok smrti, a na sledovanie dlhodobých psychologických účinkov resuscitácie po zástave srdca.