Ľudia sú jediným živočíchom, ktorý má rád pikantné jedlá: Prečo je to tak?

Dnes poznáme niekoľko druhov čili papričiek, od tých bežných až po obávanú Carolina Reaper papričku, ktorá vzbudzuje rešpekt aj u tých najostrieľanejších milovníkov pikantného jedla. Zaujímavosťou je však, že tieto pálivé pochúťky svet spoznal až po roku 1492, kedy Kryštof Kolumbus objavil Ameriku.

Najstarší dôkaz o domestikovaní čili papričiek pochádza z Mexika a datuje sa 6-tisíc rokov do minulosti. Dnes poznáme až päť domestikovaných druhov papričiek. Lenže čo spôsobuje ten pálivý pocit, ktorý zažívame po ich konzumácii? Môže za to kapsaicín, rastlinný alkaloid, ktorý vyvoláva pocit pálenia v každom tkanive, s ktorým príde do styku. Čili papričky produkujú kapsaicín preto, aby odradili niektorých bylinožravcov.

Keď si odhryzneme z čili papričky, v našich ústach sa aktivujú receptory TRPV1. Sú to termoreceptory, teda monitorujú úroveň tepla v našich ústach. Kapsaicín dokáže tieto receptory oklamať a vyvolať pocit, akoby sme zjedli niečo, čo má teplotu podobnú variacej sa vode. Ide však len o ilúziu, ktorou sa pokúša čili paprička odradiť živočíchov, ktoré by ju chceli zjesť.

Niektoré čili sú pálivejšie ako iné, čo zdokumentoval v roku 1912 lekárnik Wilbur Scoville. Vytvoril škálu, ktorá popisuje pálivosť jednotlivých čili papričiek. Táto škála sa nazýva Scovillova škála (SHU). Tabasco papričky majú od 25-tisíc do 50-tisíc jednotiek SHU, Habanero od 100-tisíc do 350-tisíc a najštipľavejšia paprička na svete, Carolina Reaper, má až 2,2-miliónov jednotiek SHU. Na vrchu Scovillovej škály sedí čistý kapsaicín, s 16-miliónmi jednotiek SHU.

Prečo máme radi čili?

„Filozofi sa častokrát zamýšľali nad tým, čo nás robí ľuďmi, no ja to poviem takto: Človek je jediný tvor, ktorý má rád Tabasco omáčku,“ píše psychológ Paul Bloom.

Bloom mal pravdu v tom, že by ste nenašli živočícha, ktorý by si vychutnával pikantné papričky, hoci človek nie je jediným, ktorý ich konzumuje. Čili papričky jedia niektoré druhy vtákov, no pre nich je kapsaicín neškodný, pretože nemajú receptory, ktorými by túto látku dokázali vnímať.

Lenže čo my, ľudia? Niektorí experti tvrdia, že čili papričky sú pre nás prospešné. Môžu znižovať tlak a majú aj antimikrobiálne účinky. Pocit pálenia nám podľa iných teórií umožňuje lepšie sa vysporiadať s inými bolesťami.

Psychológ Paul Rozin však našu lásku k pikantnému opisuje ako jemnú formu masochizmu. Prirovnáva to k rovnakému pocitu vzrušenia, aký zažívame napríklad na horskej dráhe.

„Je to teória mysle, ktorá je silnejšia než pudy. Naše telo si myslí, že má problém, no my dobre vieme, že to tak nie je,“ vysvetľuje Rozin.

Naša zvedavosť však môže viesť k tomu, že si odhryzneme väčšie sústo, než dokážeme stráviť. Ak by pre nás bol pocit pálenia až príliš, pomôže niekoľko vedecky overených „liekov“. Určite ste už počuli, že mlieko pomáha zahnať pocit pálenia a je to skutočne tak. Mliečne výrobky obsahujú kazeín, proteín ktorý priťahuje molekuly kapsaicínu. Kazeín obklopí štipľavú látku a odplaví ju preč, čím nám podstatne uľaví od nepríjemného pálenia.