Slovenskí europoslanci podporujú rýchly vstup Chorvátska do schengenskej zóny

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok veľkou väčšinou hlasov vyjadrili súhlas s tým, aby sa Chorvátsko stalo plnoprávnym členom schengenského priestoru.

Chorvátsko by sa malo stať členom Schengenu od 1. januára 2023, pričom EP vyzýva členské krajiny, aby to umožnili aj Rumunsku a Bulharsku.

Vladimír Bilčík (SPOLU) uviedol, že neúčasť Rumunska a Bulharska v Schengene vníma ako problém aj z bezpečnostného hľadiska, lebo najmä Rumunsko robí veľa na pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom. „Keby Rumuni boli v Schengene, niektoré veci sa jednoduchšie povedú z hľadiska vojenskej pomoci a dodávok na Ukrajinu,“ dodal.

Vstup Chorvátsko bude pre Slovákov znamenať, že Jadranské more je naozaj aj ich more a v bezpečnostnom smere to posúva schengenskú hranicu ďalej od Slovenska. To je dôležité v situácii, keď maďarsko-srbská hranica „pripomína ementál“, rastú migračné tlaky, zlyhávajú dohody vo vnútri Schengenu a zavádzajú sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach, dodal Bilčík.

Robert Hajšel (Smer-SD) poukázal na to, že EP vyjadril schengenskú podporu nielen Chorvátsku, ale aj Rumunsku a Bulharsku. Obe krajiny už 11 rokov spĺňajú technické požiadavky a čakajú na rozhodnutie členov Schengenu otvoriť im dvere do zóny bez hraničných kontrol. „Nie sú na tom z hľadiska ochrany vonkajšej hranice horšie ako iné štáty, ktoré už v Schengene sú,“ skonštatoval.

Chorvátsko podľa neho spĺňa bezpečnostno-technické kritériá a správy o zlom narábaní chorvátskej polície s migrantmi bude riešiť vytvorený monitorovací mechanizmus. Pripomenul, že určité námietky ohľadom prílivu migrantov malo Slovinsko, to však môže kedykoľvek zaviesť dočasné kontroly na vnútroštátnych hraniciach.

Martin Hojsík (PS) tvrdí, že Chorvátsko v Schengene Slovákom zabezpečí priamu cestu k moru bez kontrol. „Ale je to aj zodpovednosť. Vidíme utečeneckú krízu, potrebujeme pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou, aby sa nestali obeťami priekupníkov. To znamená kvalitne fungujúcu schengenskú hranicu, čo musia Chorváti zaistiť,“ povedal. Za vinníkov zvýšeného počtu utečencov na Slovensku považuje nielen slovenské orgány a ministerstvo vnútra, ktoré si nedostatočne plnia povinnosť, najmä však režim Viktora Orbána, ktorý sa prísne stráženou hranicou so Srbskom iba chváli, ale tá hranica je deravá.

Peter Pollák (OĽANO) pripomenul, že Chorváti musia vyvinúť značné úsilie na ochranu vonkajšej hranice EÚ. „Predpokladám, že Chorváti sú pripravení ochrániť hranice tak, aby sa cez ne nedostali nelegálni migranti,“ odkázal.

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že na ťahu sú teraz členské štáty, ktoré môžu Chorvátsko pri vstupe do Schengenu vnímať v jednom balíku s Rumunskom a Bulharskom, podľa jeho názoru sú však Chorváti najlepšie pripravení. „Spolu sme silnejší a som presvedčený, že čím viac členských krajín EÚ bude v Schengene, tým lepšie. Súvisí to prirodzene s tlakom na ochranu vonkajších hraníc,“ opísal situáciu.