Zomrela architektka ozrutného Paláca parlamentu v Rumunsku
- 7:32 31.10.2013
- BUKUREŠŤ
Vo veku 64 rokov zomrela v stredu architektka bukureštského Palácu ľudu, jednej z najväčších administratívnych budov na svete.
Jej úmrtie potvrdilo vedenie nemocnice v hlavnom meste, kde staviteľka ležala mesiac v kóme, do ktorej upadla po septembrovej autonehode.
Jej vrcholné dielo sa dnes nazýva Palác parlamentu a po Pentagone, sídle amerického ministerstva obrany, je najväčšou budovou svojho druhu na svete.
Petrescuová sa podľa svojich slov pri stavbe začatej 80. rokoch inšpiroval Buckinghamským palácom v Londýne či palácom Versailles neďaleko Paríža a nie severokórejskou architektúrou, ako sa hovorilo.
Palác ľudu je 270 metrov široký, 240 metrov dlhý a takmer 90 metrov vysoký, pričom ďalších takmer sto metrov stavby je v podzemí. Ceauşescu nechal v paláci postaviť i atómový kryt a niekoľko tajných únikových tunelov. Stavba si vyžiadala rozsiahli búracie práce v centre Bukurešti a vysťahovanie približne 30-tisíc ľudí.
Pavel: V niektorých mestách je situácia zrejme horšia než v rokoch 1997 a 2002
V niektorých mestách je situácia podľa českého prezidenta Petra Pavla možno ešte horšia, než aká bola počas ničivých povodní v rokoch 1997 a 2002.
Trumpov nenávistný status o Taylor Swift vyniesol Harrisovej 40.000 dolárov
Príspevok Donalda Trumpa na sociálnej sieti o tom, že nenávidí Taylor Swift, spôsobil, že jej fanklub získal na kampaň prezidentskej kandidátky demokratov Kamaly Harrisovej ďalších 40.000 dolárov.
Ľudia zasiahnutí povodňami v Česku môžu čerpať okamžitú pomoc a majú nárok na voľno
Obyvatelia Česka, ktorých zasiahli povodne, môžu čerpať mimoriadnu okamžitú pomoc až do výšky takmer 73.000 korún (2900 eur), vyplácať ju bude úrad práce.
Na juhu Poľska vyhlásila vláda stav živelnej pohromy
Poľská vláda v pondelok vyhlásila stav živelnej pohromy, ktorého cieľom je zjednodušiť a urýchliť prísun pomoci regiónom na juhu krajiny, ktoré zasiahli povodne.
Evakuované oblasti v Česku sa pokúsili vyrabovať
Moravsko-sliezski policajti evidujú podľa hajtmana Josefa Bělicu prvé pokusy o rabovanie v evakuovaných oblastiach, pričom toto konanie označil za hyenizmus.
