​Lekár z JIS-ky o svojich mrazivých pozorovaniach: 5 vecí, ktoré zažívajú ľudia na prahu života

Skúsenými rukami lekára Sama Parniu z newyorskej nemocnice Langone Health prešlo za 25 rokov praxe 567 pacientov a pacientiek, ktorí prežili vlastnú smrť. Lekár preto využil ich spomienky na to, aby bližšie preskúmal, čo sa v tomto krehkom okamihu odohrávalo v ich mysliach.

Parnia spolu s tímom odborníkov vyspovedal niekoľkých pacientov v Spojených štátoch a Británii, ktorých počas pobytu v nemocnici postihla zástava srdca, no napokon sa zotavili. Parnia pritom dospel k piatim spoločným zážitkom, ktoré spájali väčšinu z nich.

Podľa lekárov sa väčšina pacientov na sklonku života stretáva s rekapituláciou svojho života a spomienok naň. Nielen, že sa naň pozerajú, ale dokonca aj hodnotia svoje dosiaľ vykonané skutky.

Pacienti tiež uvádzali, že mali pocit, že po zlyhaní orgánov „niekam cestujú“, alebo si dokonca boli vedomí toho, že ich oživujú. Nejeden poznamenal, že vnímal aj ďalšie činnosti na Jednotke intenzívnej starostlivosti, a to hneď po tom, ako sa ho úspešne podarilo oživiť.

Parnia sa podľa vlastných slov už vyše 20 rokov zaoberá zážitkami svojich pacientov, ktorí prežili klinickú smrť. Lekár tvrdí, že väčšina z nich takýto zážitok opisuje tak, že pri ňom mali zvýšený prah vnímania, a to dokonca aj vtedy, keď preukázateľne neboli pri vedomí.

Z počiatočného počtu 567 pacientov Parnia nakoniec vybral 53 mužov a žien, ktorých príbehy ďalej skúmal. Počas resuscitácie týmto pacientom nasadili prístroj na monitorovanie mozgovej aktivity. K ich lôžku tiež pristavili monitor, na ktorom premietali sériu obrázkov, a reproduktor, z ktorého vychádzal hlas opakujúci jednoduché slová, ako jablko, banán a hruška.

Podľa Parniu si niektorí pacienti naozaj pamätali špecifiká liečby, zatiaľ čo iní si pravdepodobne spomínali na medicínske úkony, ktoré si interpretovali na základe vlastných ideologických presvedčení.

Napríklad v jednom prípade pacientka hovorila o tom, že si pamätá, že „horela v pekle“, pričom podľa Parniu je pravdepodobné, že jej túto predstavu vyvolalo vnútrožilové podanie draslíka, pri ktorom môže dôjsť k pocitu pálenia.

Dvaja z 28 pacientov, ktorých mohli po zákroku vyspovedať, tvrdia, že počas oživovania počuli rozhovor zdravotníkov v miestnosti. Jeden z nich ich dokonca údajne videl a cítil, ako mu tlačia na hrudník.

Traja pacienti hovoria o zážitkoch podobných snom. Jeden pritom vo svojich predstavách pozoroval rybára. Viacerí si pamätali pocity pri oživovaní, ďalší hovoria o spätnom hodnotení svojho života a skutkov, ktorých sa dopustili voči iným.

Šiesti z 28 spovedaných pacientov si podľa vlastných slov pamätali na umieranie, jedna pacientka dokonca tvrdí, že počula hlas svojej zosnulej babičky, ako jej káže, aby sa vrátila do svojho tela. Niektorí tvrdili, že sa cítili, akoby putovali na známe miesto, ako je domov. Iní si spomínali na dianie na JIS-ke po úspešnej resuscitácii.

„Opísali sme svedectvá pacientov a zistili sme, že zážitky na prahu smrti sú jedinečné a neporovnateľné s inými zážitkami, s ktorými sa ľudia v nemocnici alebo inde stretávajú,“ tvrdí Parnia, podľa ktorého nejde o halucinácie ani ilúzie. „Sú to skutočné zážitky, ku ktorým dochádza pred smrťou.“

len 53 z pôvodne skúmaných 567 pacientov sa dožilo prepustenia z nemocnice. 25 z nich pritom prepustili v zlom zdravotnom stave, takže s nimi nebolo možné podniknúť rozhovor. Zvyšných 28 vyspovedali 2 až 4 týždne po zástave srdca.