Samice tejto ryby požierajú svojich potomkov, aby znížili stres: Čo ich k tomu vedie?

Vedci sa v tomto prípade zamerali na druh Astatotilapia burtoni. Samice z tohto druhu môžu prestať prijímať potravu až na dva týždne, kým sa z ikier vyvinú mláďatá a tie sa stanú dostatočne veľkými na to, aby vyplávali. Počas toho sa však môžu v tele rodiča objaviť chemikálie, poškodzujúce bunky a DNA. Lenže čo to má so stresom?

Nie je to stres ako taký, ale niečo, čo sa nazýva oxidačný stres. Ten značí nerovnováhu medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi. Voľné radikály sú reaktívne formy kyslíka, ktoré majú vo svojom obale nepárny počet elektrónov. Kvôli tomu ľahko reagujú s ostatnými bunkami a zapájajú sa do reťazcov chemických reakcií.

Výskum, publikovaný v Biology Letters skúmal dôvody, prečo by matka mohla svoje deti zjesť. Jedným z nich je zabránenie poškodeniu buniek, pretože skonzumovanie dieťaťa by jej dalo dodatočnú energiu, ktorou by zvýšila svoju obranyschopnosť. Druh A. burtoni sa radí do čeľade cichlidovitých rýb, ktoré sú známe prechovávaním ikier a mláďat, rovnako ako sú známe aj kanibalizmom.

Kanibalizmus na potomkoch sa objavuje v prírode pomerne často. Pozorovať ho môžeme u vtákov, hmyzu, plazov, či niektorých cicavcoch. Výskumníci však zatiaľ nedokážu úplne pochopiť, prečo zvieratá toto správanie vykazujú.

Rodičovstvo je nielen vo zvieracej ríši pomerne nákladný proces a ak je situácia zlá, zvieratá môžu svoje šance zvýšiť tým, že jedného potomka zožerú, aby mali ostatní lepšiu šancu na prežitie, no správanie ryby A. burtoni vedcom ponúklo iný pohľad na toto správanie.

Zvláštne správanie

Prvé fázy rodičovstva, kedy má A. burtoni potomkov v ústach, sa považujú za najstresujúcejšie obdobie života samice tejto ryby. Už predchádzajúce výskumy ukázali, že hlasné zvuky môžu prinútiť samice svojich potomkov buď vypľuť predčasne, alebo zožrať. Počas výskumu zisťovali v akom strese boli ryby na začiatku, počas a na konci obdobia, počas ktorého prechovávali mláďatá v ústach.

Počas nového výskumu vedci skúmali hladiny reaktívnych foriem kyslíka pri samiciach, ktoré svojich potomkov niesli v ústach. Počas tohto obdobia tieto hodnoty výrazne vystrelili. Ako už bolo spomenuté na začiatku, reaktívne formy kyslíka, alebo voľné radikály, môžu viesť k vytvoreniu chemikálií, ktoré poškodzujú DNA jedinca. Pomôcť môže tvorba antioxidantov.

Počas prvých momentov, keď samica prechovávala v ústach len ikry, bolo poškodenie DNA o 24% vyššie, než pri kontrolnej vzorke. Poškodenie však postupom času klesalo. Autori štúdie však vysvetľujú, že počiatočné fázy prechovávania mláďat v ústach sú pre samicu najničivejšie a zmenia fungovanie jej tela.

Skonzumovanie jedného, alebo viacerých potomkov však môže pomôcť prežitiu matky. Výskum dokázal že zožratie potomka zvýši hladiny antioxidantov v tele matky, obzvlášť v posledných štádiách tohto procesu.

„Matky môžu zo svojich potomkov získať nielen živiny, ale aj antioxidanty. To môže podporiť jej gény k výrobe ďalších antioxidantov,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Peter Dijkstra.

Vedci zo svojou prácou nekončia. V ďalších experimentoch sa pokúsia zistiť, či je požieranie potomkov symptómom oxidačného stresu, alebo nezvyčajný spôsob matky, ako sa s ním vysporiadať.