Horecký: Prístup Slovenska k vyučovaniu mladých Ukrajincov je inšpirujúci pre EÚ

Ministri sa okrem iného venovali problematike inklúzie v oblasti vzdelávania. Podľa Horeckého so začleňovaním a zaistením dostupného a kvalitného vzdelávania pre každého za podmienok 21. storočia má problém nielen Slovensko, ale všetky krajiny EÚ. Všade pribúda žiakov, ktorí ukončia vzdelávací proces predčasne.

„Dohromady je to v EÚ až 3,2 milióna mladých ľudí, ktorí sa takto dostávajú na okraj spoločnosti, čo je obrovská daň za to, ako funguje vzdelávací systém,“ opísal situáciu.

Rada ministrov sa venovala aj vzdelávaniu v digitálnom prostredí, lebo tzv. digitálna gramotnosť je nevyhnutným nástrojom pre získanie povolania a úspechu v modernom svete. Horecký upozornil, že mladí ľudia na jednej strane ťažia z výhod digitálnych aplikácií, na strane druhej sú však vystavení rôznym nástrahám, hrozbe bublín na sociálnych sieťach a preferovaniu virtuálnych priateľstiev pred ozajstnými.

„Výzvou správneho uchopenia digitálnej gramotnosti je, aby to bol užitočný nástroj, dobrý sluha a nie zlý pán. Digitálna gramotnosť má slúžiť na to, aby sa veci vybavili efektívne, aby sa žiaci vedeli vyjadrovať kriticky, popasovať sa so zdrojmi a ich hodnovernosťou,“ vysvetlil.

Členské krajiny si vymenili osvedčené postupy, ako v tomto smere postupovať, aby vyplnili mozaiku európskeho vzdelávacieho priestoru tak, aby z neho mohli ťažiť všetci to najlepšie, čo sa dá.

Horecký ocenil debaty týkajúce sa tzv. edukačného laboratória, čiže európskeho priestoru vzdelávania, ktoré by malo poskytnúť akúkoľvek podporu a konzultácie pre tvorcov štátnej vzdelávacej politiky a pre ďalších aktérov v tejto oblasti, pričom môžu čerpať z výsledkov rôznych edukačných programov a výskumov všade po Európe. Dodal, že je to zaujímavé pre Slovensko, ktoré nepatrí medzi popredné krajiny z hľadiska odbornej prípravy mladých ľudí, najmä prípravy budúcich učiteľov.

Veľkú výzvu podľa neho predstavuje to ako sa po skončení vojny ukrajinskí žiaci vrátia domov. Prídu z krajín s rôznymi vzdelávacími systémami a to pre kompatibilitu ukrajinského vzdelávacieho systému bude veľký nápor a je tu hrozba „stratenej generácie“.

„Zamýšľame sa o budovaní Ukrajiny po vojne. Chceme, aby mali zmysluplné vzdelávanie,“ povedal Horecký, ktorý počas rokovaní v Bruseli hovoril o tom, ako Slovensko podporuje žiakov z radov ukrajinských utečencov v ich rodnom jazyku. Deje sa tak so zámerom, aby nestratili kontakt so svojou kultúrou a rodnou rečou, ale zároveň sú vedení aj k zvládnutiu slovenčiny.

Podľa jeho slov slovenský prístup viaceré krajiny EÚ vnímajú ako „inšpirujúci“. Ministri sa zhodli, že v tejto oblasti sú potrebné spoločné rámcové riešenia a tiež finančná podpora na úrovni EÚ.