​Je „dobrý“ cholesterol naozaj dobrý? Štúdia sa bližšie pozrela na jeho vplyv na srdce

Cholesterol je mazľavá tukovitá látka, ktorú v tele produkuje pečeň. V obmedzenej miere je potrebný pre zdravie každého z nás, pričom pomáha najmä pri tvorbe hormónov a trávení mastných jedál.

Cholesterol sa zvykne deliť na HDL a LDL, teda lipoproteín s vysokou a nízkou hustotou, pričom ten prvý sa označuje aj ako „dobrý“. Jeho úlohou je okrem iného vstrebať zvyšný cholesterol z krvi a preniesť ho späť do pečene, ktorá ho následne vyplaví z tela.

O HDL cholesterole je známe, že na rozdiel od LDL cholesterolu môže v obmedzenom množstve pomôcť pri udržiavaní zdravia srdca. Tento fakt však spochybňuje najnovší výskum z prostredia Knightovho kardiovaskulárneho inštitútu Oregonskej zdravotnej a vedeckej univerzity, podľa ktorého by nemusel platiť pre všetky rasy rovnako.

Vedci analyzovali zdravotné údaje takmer 24 tisíc pacientov a porovnali rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení medzi príslušníkmi kaukazskej a čiernej rasy v strednom veku. Výskum financovali Národné inštitúty zdravia (NIH), ktoré spadajú pod americké ministerstvo zdravotníctva. Publikovaný bol na stránkach Journal of the American College of Cardiology.

Z desiatok tisíc záznamov vedci najprv vybrali tie, ktoré začínali v rokoch 2003 a 2007, a následne sledovali vývoj zdravotného stavu pacientov v priebehu nasledovných 10 až 11 rokov.

Každý z účastníkov, nezávisle od rasy, mal na začiatku podobnú hladinu cholesterolu a podobné rizikové faktory ochorení srdca, ako je cukrovka, vysoký krvný tlak či fajčenie. V priebehu desiatich rokov došlo u 664 černochov a 951 belochov k zástave srdca alebo úmrtiu súvisiacemu so zástavou srdca.

„Nízka hladina HDL cholesterolu sa dlhodobo považuje za škodlivú, nezávisle od rasy. Náš výskum preveril opodstatnenosť tohto tvrdenia,“ uvádza v stanovisku autorka štúdie Nathalie Pamirová.

„Naším cieľom bolo zistiť, či je HDL ako prospešný cholesterol skutočne osožný pre všetky etniká,“ dodáva Pamirová, ktorá pôsobí ako docentka medicíny na Oregonskej zdravotnej a vedeckej univerzite.

So vznikom srdcových ochorení a porážky sa najčastejšie spája „zlý“ LDL cholesterol, ktorý tvorí väčšinu všetkého cholesterolu v organizme. Keď je v tele priveľa LDL cholesterolu, táto látka sa začína hromadiť na stenách ciev a tvoriť plaky.

Nová štúdia potvrdzuje, že vysoká hladina LDL cholesterolu a triglyceridov (alebo bežných tukov) vedie k „miernemu zvýšeniu rizika kardiovaskulárnych ochorení“. To isté je možné pozorovať aj pri nízkej hladine HDL cholesterolu, avšak, ako ukazuje analýza, platí to len pre belochov.

Podľa štúdie sa takisto dá povedať, že bez ohľadu na rasu nie je vždy pravda, že vysoká hladina „dobrého“ HDL cholesterolu znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Autori pritom zdôrazňujú, že modely na výpočet rizika týchto diagnóz, ktoré ako ukazovateľ využívajú hladinu HDL cholesterolu, môžu vystavovať riziku zdravie černošských pacientov.

„HDL cholesterol už dlho pôsobí ako záhadná veličina vo vnímaní rizika kardiovaskulárnych ochorení,“ tvrdí vo vyhlásení epidemiológ Sean Coady z amerického Národného srdcového, pľúcneho a krvného inštitútu. „Tento nález potvrdzuje potrebu hlbšieho vhľadu do epidemiológie metabolizmu tukov, a to najmä pri zohľadnení spôsobu, akým rasa mení alebo sprostredkúva túto väzbu.“