​Terminálna lucidita: Prečo niektorí ľudia pred smrťou zrazu naberú novú dávku energie?

Posledné chvíle života sú sprevádzané radom rôznorodých príznakov. Okrem výrazného poklesu chuti do jedla sú pacienti neraz apatickí, ich pokožka bledne a dýchanie sa sťažuje. Krátko predtým však u niektorých dochádza k fenoménu v lekárskych kruhoch známemu ako terminálna lucidita.

O terminálnej lucidite hovoríme vtedy, keď pacient pred smrťou náhle precitne a javí sa nabudene, sústredene a energicky. Pôvodcom termínu je biológ Michael Nahm, ktorý ho v Journal of Near-Death Studies opísal nasledovnými slovami:

„Ide o (znovu)objavenie normálnych alebo nezvyčajne zvýraznených mentálnych schopností u malátnych, nevedomých alebo mentálne poznačených pacientov krátko pred smrťou, pričom dochádza aj k výraznému zlepšeniu nálady a záujmu o duchovno, alebo náhlej schopnosti rozprávať o duchovných alebo povznášajúcich zážitkoch.“

Nahm je priekopníkom v oblasti terminálnej lucidity, pričom sa v roku 2009 spolu s kolegom Bruceom Greysonom podieľal na kľúčovom výskume, v ktorom približujú, že lucidita má pred smrťou dokonca schopnosť krátkodobo eliminovať príznaky mentálnych ochorení. Tento stav sa dá pozorovať aj u pacientov s demenciou, ktorým sa vracajú štandardné kognitívne funkcie mozgu.

Kedy k nej dochádza?

Terminálna lucidita sa niekedy zvykne nazývať aj „paradoxná“, keďže k zdanlivému zlepšeniu zdravotného stavu pacienta dochádza mesiac, týždeň či dokonca deň pred jeho skonaním. Časové ohraničenie tohto javu nie je presne stanovené, čo tvorí priestor pre pochybnosti.

Basil Eldadah z amerického Národného inštitútu starnutia (NIA) pre denník The Guardian argumentuje, že výskumy podporujú hypotézu terminálnej lucidity, ktorá sa dokonca u umierajúcich vyskytuje pomerne často. „Myslím, že môžeme pokojne povedať, že tento fenomén existuje, a pravdepodobne k nemu dochádza oveľa častejšie ako by sme čakali alebo predpokladali,“ tvrdí Eldadah.

Prečo vzniká?

Spomínaný výskum z roku 2009 tvrdí, že k terminálnej lucidite dochádza v dôsledku fyziologických zmien mozgu, ktoré nastávajú pri umieraní. Aj pre samotných vedcov však ide o záhadu, keďže k fenoménu dochádza aj u pacientov s nevyliečiteľnými poruchami mozgu, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Ako to, že si pred smrťou dokážu spomenúť na celkom vymazané spomienky, pýtajú sa dodnes vedci.

Pri terminálnej lucidite dochádza aj k potlačeniu príznakov ďalších ochorení, ako je absces mozgu, mŕtvica a nádory.

Jeden z najznámejších prípadov mapuje príbeh Anny Kathariny Ehmerovej, známej aj ako Käthe. Dievča bolo od narodenia ťažko zdravotne postihnuté a v čase dospievania ju umiestnili do ústavu, kde niekoľkokrát prekonala meningitídu, ktorá jej vážne poškodila mozog. Napriek tomu ju niekoľko hodín pred smrťou počuli spievať.

Nahm poznamenáva, že ak má terminálna lucidita schopnosť čiastočne potlačiť mentálne ochorenia pred smrťou, jej bližšie poznanie môže byť osožné pre „vývoj lepšej liečby a pochopenie dodnes nevyriešených vlastností spracovania spomienok a poznávania.“