​Dva pachy, ktoré netreba podceniť: Aj takto sa prejavuje stukovatenie pečene

Tuk je bežnou súčasťou anatómie pečene väčšiny z nás. Ak však presiahne hodnotu piatich percent, možno už hovoriť o stukovatení pečene, čo je závažný a nezvratný stav, ktorý zásadne ovplyvňuje správny chod tohto orgánu.

Stukovatenie pritom patrí k „tichým zabijakom“ – teda ochoreniam, ktoré sa do posledných štádií neprejavujú výraznými príznakmi. To však predstavuje problém, pretože bez okamžitého zásahu môže diagnóza preústiť až do cirhózy či zlyhania pečene.

Zlyhávanie pečene pri stukovatení je v niektorých prípadoch možné pozorovať aj na základe špecifického zápachu. V odborných kruhoch sa nazýva foetor hepaticus alebo fetor hepaticus, pričom ide o sladko-plesnivý zápach dychu a moču.

„Foetor hepaticus je špecifický zápach dychu, ktorý môžu pociťovať ľudia s ochorením pečene,“ približuje zdravotnícky portál WebMD. „Nie je príjemný. Mnohí ho prirovnávajú ku kombinácii pachu skazených vajec a cesnaku, avšak nijako nesúvisí s hygienou alebo zdravím ústnej dutiny.“ Čistenie zubov teda pacientom neprináša úľavu, a preto je potrebné obrátiť sa na lekára.

Zápach vyvoláva nadmerná tvorba dimetyldisulfidu a metylmerkaptánu, ktorá súvisí s nadbytkom metionínu v tele. V krvnom toku sa tak hromadia zlúčeniny síry, ktoré sa pred výdychom dostávajú aj do pľúc.

Správne a skoré vyšetrenie raných príznakov stukovatenia pečene dokáže zabrániť nezvratnému zjazveniu, pri ktorom pečeň prestáva byť schopná filtrovať toxické látky poškodzujúce ďalšie orgány v tele.

Okrem charakteristického zápachu je pri poškodení pečene potrebné všímať si aj ďalšie nenápadné príznaky. Ide napríklad o zmenu celkového telesného pachu, výrazný povlak na jazyku, tmavé sfarbenie moču a svetlé sfarbenie stolice.