​Čo sa deje s mozgom človeka, ktorý trpí migrénou? Záhadné zmeny prekvapili aj vedcov

Za migrénu považujeme tupú alebo pulzujúcu bolesť, zvyčajne postihujúcu len jednu časť hlavy. Nezriedka ju sprevádzajú aj ďalšie príznaky, napríklad v podobe nevoľnosti, vracania a extrémnej citlivosti na svetlo a zvuk.

Migréna má rôzny priebeh, pričom môže trvať niekoľko hodín až dní a výrazne tým ovplyvňovať každodenné aktivity. Vo všeobecnosti ju podľa frekvencie výskytu a dĺžky trvania možno rozdeliť na chronickú a epizodickú.

O príčinách vzniku migrény sa dodnes len špekuluje a možnosti liečby sú obmedzené. Ochorenie pritom podľa odhadov postihuje asi 10 percent celosvetovej populácie.

Keďže migréna sa predovšetkým prejavuje ako bolesť hlavy, zrejme nikoho neprekvapí, že jej následky pociťuje aj mozog. Nové zistenie vedcov z Los Angeles by však mohlo v budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť jej priebeh a navrhnúť účinnejšiu liečbu.

Snímky z magnetickej rezonancie s ultra-vysokým rozlíšením totiž dokazujú, že u pacientov s chronickou a epizodickou migrénou dochádza k nadštandardnému zväčšeniu perivaskulárnych priestorov. Ide o priestory naplnené tekutinou, ktoré sa vyskytujú okolo krvných ciev mozgu.

„U ľudí s chronickou migrénou a epizodickou migrénou bez aury dochádza k výrazným zmenám perivaskulárnych priestorov mozgu v časti zvanej centrum semiovale,“ vysvetľuje medicínsky vedec Wilson Xu z Univerzity v južnej Kalifornii (Los Angeles). „Tieto zmeny sa nám podarilo zachytiť vôbec prvýkrát.“

Centrum semiovale je stredná časť bielej hmoty mozgu umiestnená priamo pod mozgovou kôrou. Perivaskulárne priestory v ňom pritom dodnes nie sú detailne preskúmané, hoci vieme, že ich zväčšenie by mohlo predstavovať väčší problém.

„Perivaskulárne priestory sú súčasťou odpadového systému tekutín mozgu,“ pokračuje Xu. „Ak by sme pochopili, ako prispievajú k migréne, mohli by sme lepšie popísať zložitý priebeh tohto ochorenia.“

Xu s kolegami pribral do výskumu dvadsiatich pacientov s migrénou vo veku 25 až 60 rokov. Desiati z nich trpia chronickou migrénou bez aury a desiati zas epizodickou migrénou. Výskumu sa zúčastnili aj piati ďalší ľudia bez migrén v rámci kontrolnej skupiny.

Z výskumu vylúčili pacientov s kognitívnymi poruchami, klaustrofóbiou, nádorom mozgu a tých, ktorí v minulosti podstúpili operáciu mozgu. Pomocou magnetickej rezonancie s ultra-vysokým rozlíšením, ktorou disponujú len vybrané laboratóriá, následne skúmali zmeny mozgového tkaniva, ktoré u týchto pacientov nastávajú počas migrény.

Ukázalo sa, že v porovnaní s kontrolnou skupinou u pacientov s migrénou dochádza k značnému rozšíreniu perivaskulárnych priestorov v centrum semiovale. Takisto u nich zaznamenali zmenu v členení takzvanej hyperintenzity bielej hmoty. Ide o lézie vyvolané zhlukmi odumretého alebo čiastočne odumretého tkaniva spôsobené obmedzeným krvným tokom, pričom ide o pomerne bežný úkaz.

Medzi kontrolnou skupinou a pacientmi s migrénou nebol rozdiel vo frekvencii výskytu týchto lézií, no ich veľkosť a intenzita bola u chorých vyššia, čo by mohlo znamenať, že rozšírením perivaskulárnych priestorov dochádza k ďalšiemu vzniku lézií bielej hmoty.

Presnú spojitosť medzi rozšírenými perivaskulárnymi priestormi a migrénou síce nepoznáme, no môžeme sa domnievať, že ochorenie má vplyv na glymfatický systém mozgu, ktorý zabezpečuje odstraňovanie odpadov.

„Výsledky našej štúdie inšpirujú ďalší, rozsiahlejší výskum zmien mikroskopických ciev a krvných tokov mozgu a ich vplyvu na rozličné typy migrény,“ dodáva Xu. „Nakoniec vďaka tomu vyvinieme nový, špecificky navrhnutý spôsob liečby migrény.“