Kremský: Výpalníci v bielych golieroch majú teraz dôvod na úsmev

Tvrdia, že sú v prospech občanov, a odmietajú argumenty prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá novelu vetovala.

Legislatívnu zmenu pripravili poslanci za OĽANO Peter Kremský a Milan Kuriak. Deklarujú, že cieľom je zúžiť priestor pre aktivistov, ktorí „zväčša nezmyselnými pripomienkami“ naťahujú a blokujú povoľovacie procesy, prípadne žiadajú peniaze za to, že s tým prestanú. Argumenty hlavy štátu sú podľa Kuriaka ľahko vyvrátiteľné. „Novela zákona o EIA jednoznačne prináša spresnenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu. Zároveň obmedzuje subjekty, ktoré sa vyhlasujú za 'zástupcov verejnosti', v skutočnosti však možnosti pripomienkovania zneužívajú na osobný prospech,“ uviedol.

„Žiaľ, výpalníci v bielych golieroch majú teraz dôvod na úsmev. Vyjadrenie prezidentky je plné ideologických a nezmyselných argumentov,“ tvrdí Kremský. Novela podľa neho sleduje len to, aby sa zbytočne nenaťahovala, nepredražovala a nekomplikovala výstavba ciest či tovární a bytoviek pre „špekulantov“. Nemyslí si, že obmedzuje ústavné právo na priaznivé životné prostredie ani na informácie o ňom. „Okrem nich je súčasťou ústavy aj právo na spravodlivé konanie, čoho súčasťou je konanie bez zbytočných prieťahov. Veríme, že všetky tieto práva treba udržiavať vo vzájomnom súlade a vyváženosti, čo nás aj viedlo k návrhu tohto zákona,“ dodal.

Prezidentka novelu vetovala a navrhla parlamentu, aby ju neprijal ako celok. Obsahuje podľa nej viacero ustanovení vykazujúcich znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami i s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie. Podotkla, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu. Poukázala pritom na proces prijímania novely a na to, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel krátko pred hlasovaním, sa zmenil celý obsah pôvodného návrhu.

Novelu kritizovali aj Slovenský ochranársky snem a ďalšie environmentálne organizácie. Považujú ju za neprijateľnú a v rozpore s Aarhuským dohovorom najmä v oblasti zapojenia sa verejnosti do rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného prostredia. Obávajú sa, že novela môže viesť k zvýšenému formalizmu a zníženiu kvality rozhodovacích procesov. Môže podľa nich skomplikovať podávanie oprávnených pripomienok, keďže skracuje efektívny časový priestor na vyjadrenie v rámci EIA konaní. Rovnako kritizovali spôsob prijatia novely.