Koptová: Je diskutabilné, či sa vnímanie Rómov zlepšilo

Ako poukázala, mohlo sa zlepšiť vďaka možnosti budovať kultúrne povedomie, avšak sociálna úroveň sa úplne prepadla. Ako dodala, nie je možné vysloviť jednotný názor.

Štátne vyznamenanie považuje Koptová za ocenenie práce za 30 rokov. „Je to ocenenie ľudí, ktorí možno nemali žiadne skúsenosti, ale mali vášeň a chceli niečo dokázať,“ komentovala. Projektmi, na ktorých sa podieľala, podľa nej ukázali ľuďom na Slovensku, že Rómovia majú svoje hodnoty, vedia ich sprostredkovať spoločnosti a verejnosti a že na týchto hodnotách sa oplatí budovať ďalej.

Hovorí o príklade pre budúce generácie. „To, čo sme urobili, má historickú hodnotu, nepodarilo sa to za celé storočia, ktoré sú Rómovia na Slovensku,“ poznamenala s tým, že to bolo možné len vďaka zmene politického systému v roku 1989.

Anna Koptová sa na II. Svetovom kongrese Rómov v Ženeve v roku 1978 zapojila do medzinárodného rómskeho hnutia, ktorého cieľom bolo, aby Organizácia Spojených národov uznala Rómov ako národ. Po návrate ju a jej rodinu začala vyšetrovať Štátna bezpečnosť ako nepriateľku ľudu. V prvých slobodných voľbách sa stala poslankyňou Slovenskej národnej rady za Verejnosť proti násiliu.

Pričinila sa o to, že Rómovia boli oficiálne uznaní ako národnostná menšina, aby mali právo sa vzdelávať vo svojom jazyku a rozvíjať svoju kultúru. Viedla významné rómske kultúrne inštitúcie či sa zaslúžila o ich vznik, napríklad prvé rómske profesionálne divadlo na Slovensku Romathan, prvé rómske periodikum Romano ľil, či Nadáciu Dobrá rómska víla Kesaj.

Neskôr sa stala zakladateľkou a viedla súkromnú základnú školu v Košiciach. Vydala 800-stranový prekladový slovník a s kolegami prispela k vydaniu Pravidiel rómskeho pravopisu, ako aj učebníc rómčiny, čo otvorilo cestu k vzdelávaniu rómskych detí v materinskom jazyku.