Izrael chce múr na Západnom brehu zmeniť na trvalú hranicu

Médiá v židovskom štáte o tom informovali niekoľko hodín pred návštevou ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho v súvislosti s rokovaniami oživenými koncom júla.

Podľa verejnoprávneho rozhlasu bolo vytýčenie hranice v trase bariéry "úvodným stanoviskom" vyjednávacieho tímu Izraela, zatiaľ čo Palestínčania trvajú na stave spred vojny v roku 1967. Rovnakú správu zverejnil aj izraelský najčítanejší denník Jediot Acharonot.

Palestínčania sa po júlovom oživení rokovaní opakovane sťažovali na nejasnosti okolo budúcich hraníc, ktoré by podľa nich mali zodpovedať stavu spred obsadenia Západného brehu, Pásma Gazy a východného Jeruzalema v rámci takzvanej šesťdňovej vojny. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však takúto požiadavku označil za "neobhájiteľnú", keďže nezohľadňuje "demografické zmeny v teréne" za posledných 46 rokov, čo je zrejmým eufemizmom pre označenie židovských osád na okupovaných územiach.

Stovky kilometrov dlhý "bezpečnostný" múr oddeľujúci územia osídlené Palestínčanmi začal Izrael stavať v roku 2002, keď vrcholila druhá intifáda (palestínske povstanie). Izraelčania bariéru označujú za dôležité opatrenie chrániace ich pred útokmi, Palestínčania však hovoria o "múre apartheidu" a krádeži pôdy. Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu v roku 2004 vydal nezáväzné stanovisko, kde v súvislosti s bariérou konštatoval porušenie medzinárodného práva.