Bosnianski Srbi napriek zákazu slávili deň nezávislosti Republiky srbskej

Tieto oslavy časovo kolidujú so slávením Vianoc srbskými pravoslávnymi kresťanmi. Práve náboženský aspekt viedol bosniansky ústavný súd k vyhláseniu tohto sviatku za nezákonný, pretože diskriminuje katolíckych Chorvátov i miestnych Moslimov.

Vo Východnom Sarajeve — meste so srbskou väčšinou, ktoré zahŕňa časť Sarajeva a priľahlých obcí a vzniklo po tom, ako mierová dohoda z roku 1995 rozdelila Bosnu na dve autonómne oblasti, Republiku srbskú (RS) a bosniansko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, — platili v pondelok prísne bezpečnostné obmedzenia v doprave.

Agentúra Reuters poukázala na to, že to bolo vôbec prvýkrát, čo sa pochod 2500 ozbrojených srbských policajtov a civilistov konal na hraniciach Sarajeva ovládaného Moslimami.

V súvislosti s porušením spomenutého rozhodnutia ústavného súdu podalo v pondelok 14 organizácií vojnových veteránov na súde v Sarajeve trestné oznámenie na vládu RS.

Účastníkov sprievodu však rozhodnutie ústavného súdu neodradilo. Sprievod sledoval aj prezident RS Milorad Dodik.

Medzinárodný vyslanec pre Bosnu Christian Schmidt pritom varoval pred dôsledkami, ktoré hrozia verejným činiteľom, ak sa zúčastnia na zakázaných oslavách. Schmidt síce má právomoc uložiť sankcie, no Dodik jeho úrad neuznáva, .

Podľa spravodajského webu RTVN BN sa na slávnostnej prehliadke zúčastnili najvyšší predstavitelia Republiky srbskej, srbskí predstavitelia v inštitúciách Bosny a Hercegoviny i viacerí ministri z vlád RS a Srbska. Z lóže sprievod sledoval i Danilo Vučič, syn srbského prezidenta Aleksandra Vučiča.

Dodik v príhovore k účastníkom sprievodu vyhlásil, že žiadny súd nebude rozhodovať o tom, kedy Srbi oslavujú svoje sviatky. Deklaroval, že Srbi nechcú žiť v multietnickom štáte. Povedal, že jediným cieľom všetkých Srbov je mať vlastný štát, ktorý sa potom spojí so Srbskom.

Na nedeľňajšej slávnosti v meste Banja Luka Dodik udelil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v neprítomnosti najvyššie vyznamenanie Republiky srbskej za „vlastenecký záujem a lásku“ k Srbmi ovládanej časti Bosny.

Deviateho januára 1992 Srbi v Bosne a Hercegovine vyhlásili nezávislosť, čo vyvolalo vojnu, v ktorej zahynulo 100.000 ľudí. Viac ako 11.000 z nich prišlo o život v Sarajeve, ktoré bolo 43 mesiacov obliehané bosnianskosrbskými jednotkami.