Vo Švédsku sa našlo najväčšie ložisko kovov vzácnych zemín v Európe

Spresnila, prvky vzácnych zemín sa v súčasnosti v Európe neťažia, čo spôsobuje, že je závislá od dovozu — očakáva sa pritom, že dopyt po tejto komodite sa v nasledujúcich rokoch zvýši v súvislosti s rozvojom výroby a využívania elektrických vozidiel a obnoviteľných zdrojov energie.

Správu o náleze vo štvrtok zverejnila ťažobná spoločnosť LKAB. Nové ložisko sa nachádza v regióne Kiruna, v tesnej blízkosti jej bane na železnú rudu, a podľa odhadov obsahuje viac ako milión ton oxidov vzácnych zemín.

With @BuschEbba, minister of Energy and Industry, and representatives from both our partners and other major players in Swedish industry present, today we were able to tell you all about the latest exploration results from the ore body Per Geijer - and the potential's huge. pic.twitter.com/wxlp6XSRfk

— LKAB (@LKABgroup) January 12, 2023

Generálny riaditeľ spoločnosti LKAB Jan Moström vo štvrtok na tlačovej konferencii uviedol, že ide o najväčšie známe ložisko prvkov vzácnych zemín v Európe s potenciálom stať sa základom pre výrobu surovín, ktoré sú nevyhnutné pre prechod k ekologickejšej výrobe.

Ako konštatovala agentúra AFP, hoci sa toto nálezisko považuje za najväčšie v Európe, v globálnom meradle je malé — tvorí menej ako jedno percento zo 120 miliónov ton, ktoré sa nachádzajú na celom svete podľa odhadov amerického geologického úradu.

Na otázku, kedy by sa v ložisku mohlo skutočne začať ťažiť, Moström odpovedal, že to bude do veľkej miery závisieť od rýchlosti vydania povolení. Na základe skúseností z praxe by to podľa neho mohlo trvať „desať až 15 rokov“.

Európska komisia v roku 2021 uviedla, že až 98 percent vzácnych zemín používaných v EÚ sa dováža z Číny. Tento stav podnietil Brusel k tomu, aby vyzval členské štáty EÚ na rozvoj vlastných ťažobných kapacít.

Nález spoločnosti LKAB bol prezentovaný v rámci návštevy delegácie Európskej komisie vo Švédsku, ktoré začiatkom roka prevzalo rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Švédska ministerka energetiky Ebba Buschová pri tejto príležitosti na tlačovej konferencii vyhlásila, že v súčasnosti je EÚ v oblasti týchto surovín príliš závislá od iných krajín, konkrétne od Ruska a Číny.

„To sa musí zmeniť. Musíme prevziať zodpovednosť za dodávky surovín potrebných na prechod k zelenej ekonomike,“ zdôraznila.

Agentúra AFP pripomenula, že Európska únia sa dohodla na postupnom vyradení nových vozidiel s emisiami CO2 do roku 2035, čím v podstate zakázala autá so spaľovacími motormi. Toto rozhodnutie v praxi znamená, že záujem o materiály zo vzácnych zemín sa bude len zvyšovať.

Minerály vzácnych zemín s názvami ako neodým, prazeodým a dysprózium sú strategické materiály kľúčové pre výrobu magnetov používaných v priemyselných odvetviach budúcnosti, ako sú veterné turbíny a elektromobily.

Nachádzajú sa aj v spotrebnom tovare, ako sú smartfóny, počítačové obrazovky a teleskopické šošovky.

Iné majú tradičnejšie využitie — napríklad cér na leštenie skla a lantán na výrobu katalyzátorov do automobilov alebo optických šošoviek.