Na predčasný dôchodok zabudnite. Takéto môže mať následky na zdravie

V západných krajinách sa za posledné roky ujalo hnutie „FIRE“. Ide o skratku anglických slov „financial independence, retire early“, teda finančná nezávislosť, skorý odchod do dôchodku, pod čím rozumieme čoraz väčšie množstvo ľudí, ktorí v práci podávajú nadpriemerné výkony, aby si mohli skôr užívať úspory na dôchodku.

Fenomén predčasného odchodu do dôchodku je známy aj na Slovensku a týka sa rovnako zamestnancov, ako aj podnikateľov a živnostníkov. Pre mnohých má podobu vytúženého sna, no zo zdravotného hľadiska nemusí ísť o výhodnú stratégiu.

Binghamtonská univerzita najnovšie vyrukovala s výskumom, v ktorom tvrdí, že skorý odchod do dôchodku zrýchľuje oslabovanie kognitívnych funkcií u starších ľudí, takže čím dlhšie ostanú zamestnaní, tým lepšie im bude pracovať mozog.

Výskum prebehol za účasti početnej vzorky Číňanov vo veku 60 a viac rokov, pričom testovali ich pamäťové a kognitívne schopnosti. Jeho zámerom bolo preveriť vládny penzijný plán, ktorý má snahu redukovať chudobu v staršej populácii.

„Čína reagovala na veľký populačný boom tvorbou formálneho dôchodkového systému (s názvom NRPS) pre vidiecke oblasti krajiny,“ vyhlásil v stanovisku spoluautor štúdie Plamen Nikolov. NRPS je skratka názvu „New Rural Pension Scheme“, teda nový dôchodkový systém pre vidiek. „Program vytvorili v súvislosti s rýchlo starnúcim obyvateľstvom Číny a so snahou potlačiť chudobu v starobe.“

Nikolov ďalej poznamenáva, že na vidieku zlyháva tradičný systém opatery starších ľudí mladšími rodinnými príslušníkmi, ktorý je inak zaužívaný v mestských častiach. Má to za následok zhoršenie kvality stravy a častejšie ochorenia dôchodcov.

Vedci zozbierali údaje o dôchodcoch a zisťovali, ako na ich kognitívne schopnosti vplývalo zaradenie do dôchodkovej schémy. Tá určuje nástup na dôchodok každému po dovŕšení 60 rokov bez ohľadu na počet odpracovaných rokov. Výskum sa zameral aj na epizodickú pamäť a mentálnu pružnosť účastníkov.

Výpočty odhalili, že po 4 rokoch od nástupu do dôchodku u starších ľudí dochádza k oslabeniu pamäťových a kognitívnych schopností a k asi 1,7-percentnému poklesu inteligencie v porovnaní s pracujúcimi. Ďalšie zotrvávanie v dôchodkovom programe viedlo k výraznejšiemu poklesu týchto schopností.

„Za takmer 10 rokov od zavedenia program viedol k poklesu kognitívnych výkonov o takmer pätinu štandardnej odchýlky pamäte, ktorú pozorujeme u starších ľudí,“ dodáva Nikolov. Cieľom jeho štúdie nebolo argumentovať proti obmedzovaniu chudoby starších ľudí, ale skôr podporiť dobrovoľnícke a iné sociálne programy zamerané na pomoc starším, ktoré by neoslabili žiadny prvok ich zdravia.