Zrušená daň ušetrí podľa Lipšica finančným skupinám milióny

V stredu to na tlačovej konferencii uviedol líder hnutia Nová väčšina - Dohoda a nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic.

Stalo sa tak podľa neho pomocou skrytej novely zákona o dani z príjmov.

Tá bola v máji vo forme pozmeňovacieho návrhu bez pripomienkového konania schválená s vládnym návrhom novely colného zákona.

"Chceme predložiť ďalší kamienok do mozaiky, kde celá transakcia SPP bola dopredu pripravená a bolo pripravené aj právne prostredie, aby nový investor EPH mohol platiť najnižšie dane práve na Slovensku. A k tomu dopomohol aj parlament vo veľmi neštandardnom zrýchlenom konaní," uviedol Daniel Lipšic.

Vládny návrh novely colného zákona prišiel do parlamentu vo februári tohto roka. Dva mesiace nato zasadal gestorský výbor, ktorým bol výbor pre financie a rozpočet.

Návrh predložil Smerák

Pozmeňovací návrh, ktorý predložil poslanec Smeru Jaroslav Demian, podľa Lipšica skrýval dobrý obchod.

"Za touto zložitou formuláciou sa skrýval dobrý obchod ako bežným ľuďom zobrať 23 mil. eur na zrážkovej dani a posunúť ich finančným žralokom, ktorí už mali pripravenú transakciu v rámci SPP," informoval Lipšic.

Už o dva týždne po účinnosti novely colného zákona vydala podľa ekonóma hnutia Nová väčšina - Dohoda Marcela Klimeka spoločnosť SPP Infrastructure Finance BV dlhopisy v sume 750 mil. eur s čistým úrokom 3,75 %.

"Za tieto peniaze o necelé dva mesiace, 20. septembra, kupuje dlhopisy, ktoré vydala jej sestra, spoločnosť Eustream, vo výške až 1 mld. eur za úrok 4,12 %. Polovica týchto peňazí sa použije na vyplatenie kúpnej ceny SPP," uviedol Klimek.

Skupina SPP mala zaplatiť daň

Podľa pôvodného zákona, ktorý platil do 30. júna, by podľa Klimeka skupina SPP musela zraziť a zaplatiť v priebehu ďalších siedmich rokov trvania dlhopisu zrážkovú daň vo výške 23 mil. eur.

"Nielen, že sa pri tejto transakcii zbavili stratovej časti SPP, teda obchodu s plynom, ale ešte aj ušetrili na daniach," konštatoval Klimek.

Táto istá novela postihla podľa Klimeka asi 50 tis. drobných podnikateľov a investorov, ktorí investovali svoje peniaze do hypotekárnych záložných listov (HZL). Tým zaviedla povinnosť platiť odvody z výnosov a podávať daňové priznanie.

"Za rovnakých sedem rokov by mal štát vybrať od vlastníkov hypotekárnych záložných listov viac ako 29 mil. eur. Až po tlaku sporiteľov prostredníctvom bánk pripravilo ministerstvo financií návrh, aby sa tieto odvody neplatili. Dodnes ale tento návrh nie je schválený," uzavrel Klimek.