Šéf fínskej diplomacie verí v ratifikáciu vstupu do NATO do júla

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v stredu na tlačovej konferencii v lotyšskej Rige vyhlásil, že verí tomu, že proces ratifikácie žiadostí Fínska a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie bude napriek sporu s Tureckom ukončený do júla, a teda ešte pred summitom NATO vo Vilniuse. Správa je prevzatá z agentúry AFP.

Turecko v utorok odložilo na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do NATO. "S Tureckom momentálne nemáme žiaden časový rámec," povedal Haavisto s tým, že odďaľovanie schválenia vstupu severských krajín do NATO Tureckom môže súvisieť aj s májovými voľbami v tejto krajine. Zároveň dodal, že počítajú s priestorom po tamojších voľbách a pred summitom NATO, ktorý sa bude konať 11. a 12. júla v hlavnom meste Litvy Vilnius.

Haavisto pripustil, že víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme oslabili ochotu Turecka súhlasiť so vstupom Švédska do NATO. Dodal, že Helsinki v tejto veci "veľmi úzko spolupracujú" so Štokholmom.

Ankara naznačila, že na rozdiel od Švédska nemá väčšie výhrady voči vstupu Fínska do NATO. Hoci v minulosti Helsinki odmietali možnosť vstúpiť do NATO bez Švédska, Haavisto v utorok po prvý raz spomenul, že do úvahy prichádza aj táto možnosť.

Na otázku novinárov o prípadnej dodávke tankov Leopard zo strany Fínska na Ukrajinu po tom, čo Nemecko oznámilo ich vyslanie a povolilo to aj ďalším krajinám, Haavisto uviedol, že Fínsko je "pripravené sa na tom nejakým spôsobom podieľať". To platí aj v prípade, že pôjde o spoločný balík pomoci európskych krajín pre Ukrajinu.

Vzhľadom na 1300-kilometrovú hranicu, ktorú má Fínsko s Ruskom, však Helsinki zrejme nepošlú veľa zo svojich viac ako 200 tankov Leopard. Haavisto priblížil, že jeho krajina však môže prispieť "výcvikom vodičov a výcvikom na údržbu".