Svet si pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu
- 6:22 27.01.2023
- New York/Berlín/Osvienčim

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu sa celosvetovo po prvýkrát pripomínal v roku 2006, v Nemecku sa každoročné spomienky na obete holokaustu začali o desať rokov skôr.
Už od začiatku tohto týždňa si ľudia na rôznych spomienkových podujatiach po celom svete pripomínajú Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. januára.
"Spomienka nemôže skončiť, aj budúce generácie musí nabádať k ostražitosti," týmito slovami vyhlásil v roku 1996 spolkový prezident Roman Herzog 27. január za celonemecký Deň spomienky na obete národného socializmu.
Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Najväčší koncentračný a vyhladzovací tábor nacisti postavili pri poľskom meste Osvienčim.
V januári 2005 zorganizovalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia tohto koncentračného tábora. Ešte v tom istom roku (1. novembra 2005) prijalo VZ OSN rezolúciu, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu s cieľom pripomínať si každý rok utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Návrh podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália, Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN.
Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie nazvanej Spomienka na holokaust povedal: "Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť."
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau založili nacisti v roku 1940. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz jedovatý plyn cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
Do tohto symbolu vyhladzovacej mašinérie putoval aj prvý transport zo Slovenska vypravený z Popradu 25. marca 1942, v ktorom sa nachádzalo tisíc židovských dievčat a mladých žien.
Počas prvej vlny deportácií z územia vtedajšieho Slovenského štátu bolo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vypravených 19 transportov. Po ich dočasnom pozastavení na jeseň 1942 boli deportácie slovenských Židov do vyhladzovacích táborov obnovené na jeseň roku 1944. Celkovo v koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70.000 židovských občanov.
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodila Červená armáda 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do tábora a oslobodili 7600 zúbožených väzňov. Podľa odhadov historikov v ňom nacisti zabili asi 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu.
Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 návrh zákona, ktorý určil nový pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si pripomíname 9. septembra. V tento deň preto, lebo 9. septembra 1941 začal vo vojnovom Slovenskom štáte platiť Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.

Hovorca maďarskej vlády: Maďarsko je najmenej skorumpovaná krajina EÚ
Podľa slov hovorcu sa organizácie a lobistické skupiny snažia vyvíjať tlak na maďarskú vládu.

Poľský generál: Keď nebudeme my na Ukrajine, môže prísť Rusko k nám
Poradca poľského prezidenta generál Roman Polko kritizoval odmietavý postoj vlády k vyslaniu vojakov na Ukrajinu v rámci možnej mierovej misie.

Po masívnom blackoute v Čile obnovili dodávky elektriny do 90 percent domácností
V Čile sa po utorňajšom niekoľkohodinovom masívnom blackoute podarilo obnoviť dodávky elektriny do 90 percent domácností.

Pražskej nemocnici Motol stopli dotácie
České ministerstvo zdravotníctva stoplo pre korupčnú kauzu dotácie FN Motol.

Kim Čong-un chce modernú armádu schopnú viesť vojnu
Severokórejský vodca Kim Čong-un počas utorňajšej návštevy vojenskej akadémie vyzval na vybudovanie silnej a modernej armády, ktorá by bola schopná viesť akúkoľvek vojnu.