Švédsky premiér tvrdí, že protiturecké protesty zneužívajú "zahraniční aktéri"

Podľa Kristerssona konajú takýto ľudia v prospech zahraničných síl, ktoré sa snažia uškodiť Švédsku v čase, keď sa pokúša vstúpiť do NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

"Videli sme ako zahraniční, či dokonca štátni (domáci) aktéri, využili tieto prejavy na rozdúchavanie situácie spôsobom, ktorý priamo poškodzuje bezpečnosť Švédka," povedal Kristersson na tlačovej konferencii v Štokholme.

Premiér sa stretol s lídrami parlamentných strán, aby prediskutovali situáciu v oblasti národnej bezpečnosti v čase narastajúceho napätia vo vzťahoch s Tureckom a vlny protišvédskych protestov v moslimských krajinách.

Tieto protesty sú reakciou na sériu demonštrácií, ktoré sa v januári konali v Štokholme a boli namierené proti Turecku či jeho prezidentovi Erdoganovi. Na jednej nich zavesili demonštranti pred radnicou v Štokholme za nohy figurínu predstavujúcu Erdogana. Na inej akcii zase protiislamský aktivista Rasmus Paludan spálil pred tureckou ambasádou Korán.

Ankara na protesty reagovala s rozhorčením a Turecku odkázala, aby nečakalo, že podporí jeho vstup do NATO.

Predstavitelia švédskej vlády sa od demonštrácií dištancovali, no zároveň zdôraznili, že takéto akcie chráni sloboda prejavu. "Skupiny a jednotlivci, ktorí takto konajú v tejto bezpečnostnej situácii, sa stávajú užitočnými idiotmi pre sily, ktoré chcú Švédsku ublížiť," povedal Kristersson.

Dodal, že jeho stredopravicová vláda sa snaží situáciu upokojiť diplomatickým spôsobom, pričom v tejto súvislosti telefonoval s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.

Švédsko sa spolu so susedným Fínskom požiadalo v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu o vstup do Severoatlantickej aliancie. Na vstup potrebujú obe krajiny súhlas všetkých 30 členských krajín. Ich žiadosti však dosiaľ neschválili Turecko a Maďarsko, hoci v prípade Maďarska by sa tak malo stať vo februári — ratifikáciou v tamojšom parlamente.