Starodávne ochorenie dokáže regenerovať životne dôležitý orgán

Lepra alebo malomocenstvo je jednou z najstarších a najdlhšie pretrvávajúcich chorôb na svete. Ide o chronické infekčné ochorenie spôsobené baktériou Mycobacterium leprae. Vedci však prišli s prekvapivým zistením, že baktérie, ktoré spôsobujú lepru, môžu mať tiež schopnosť stimulovať rast a regeneráciu pečene bez toho, aby spôsobili poškodenie alebo zjazvenie.

Vedci zistili, že parazity spojené s leprou môžu preprogramovať bunky tak, aby zväčšili veľkosť pečene. K týmto záverom dospeli v štúdii publikovanej v akademickom žurnále Cell Reports Medicine.

Vďaka týmto zisteniam by bolo možné omladiť starnúcu pečeň a predĺžiť tak ľudský život. Zároveň by bolo možné regenerovať poškodenú a zjazvenú pečeň, vďaka čomu by pacienti nepotrebovali transplantáciu pečene.

Nová alternatíva k transplantácii pečene

V predchádzajúcich štúdiách vedci podporili opätovný rast pečene u myší pečene vytváraním kmeňových a progenitorových buniek prostredníctvom invazívnej techniky, ktorá často viedla k zjazveniu a rastu nádorov. Výskumníci z Edinburghu sa preto rozhodli vyhnúť škodlivým vedľajším účinkom a stavali na predchádzajúcom zistení, že baktérie spôsobujúce lepru je možné čiastočne preprogramovať.

V spolupráci s americkým ministerstvom zdravotníctva a sociálnych služieb v Baton Rouge v Louisiane tím infikoval 57 pásavcov, ktoré sú prirodzenými hostiteľmi lepry. Porovnali ich pečeň s pečeňou neinfikovaných pásavcov a takých, o ktorých sa zistilo, že sú voči infekcii odolné.

Zistili, že u infikovaných zvierat sa vyvinula zväčšená, no zdravá a nepoškodená pečeň. Ich pečeň mala všetky životne dôležité súčasti, ako sú krvné cievy, žlčovody a funkčné laloky, ako neinfikované a imúnne pásovce.

Lepra preprogramovala bunky pečene

Tím vedcov si myslí, že baktérie ovplyvnili prirodzenú regeneračnú schopnosť pečene. Poskytli pečeni viac buniek, pomocou ktorých sa môže zväčšiť. Vedci si tiež všimli že hlavné druhy pečeňových buniek, známe ako hepatocyty, u infikovaných pásavcov „omladli“.

Pečene infikovaných pásavcov tiež obsahovali vzory génovej expresie podobné pečeni u mladších zvierat a pečeni ľudského plodu v maternici. Gény súvisiace s metabolizmom, rastom a bunkovou proliferáciou boli aktivované a gény spojené so starnutím boli znížené alebo potlačené. Vedci si myslia, že baktérie preprogramovali pečeňové bunky a vrátili ich do skoršieho štádia progenitorových buniek, z ktorých sa zase stali nové hepatocyty a tak narástli nové pečeňové tkanivá.

Tím vedcov dúfa, že tento objav pomôže pacientom so starnúcou a poškodenou pečeňou. Ochorenia pečene majú v súčasnosti na svedomí celosvetovo dva milióny úmrtí ročne.