Vazelína i pingpongové loptičky: Neuveriteľné spôsoby, ako ľudia chceli vyloviť Titanic

Titanic objavili v Atlantickom oceáne v roku 1985 v hĺbke 3800 metrov pod hladinou mora a dodnes je fascinujúci pre veľké množstvo ľudí a je jasné, že sa nadšenie pre túto predtým veľkolepú loď sa tak rýchlo neskončí. Vrak Titanicu dnes chráni dohovor UNESCO, takže by mal nerušene zostať tam, kde je. Avšak mnohí sa pokúšali aj potom zdvihnúť vrak zo dna oceánu. A nie vždy šlo o rozumné nápady.

Ako sa zachraňujú vraky lodí?

Záchrana vrakov môže byť na jednej strane veľkým biznisom, no na strane druhej ide o náročnú záležitosť. Lode sú často príliš ťažké na zdvihnutie z veľmi hlbokého dna, a to aj bez pripočítania váhy vody. Ďalším problémom je, že vplyvom prírody sa vraky opotrebúvajú a pri presune sa ľahko rozpadnú.

V prípade ľahkých plavidiel je možné umiestniť vztlakové vaky pod vrak a nafúknuť, čím sa vrak zdvihne na hladinu. V prípade starých a krehkých lodí, sa okolo lode pripevní klietka a tá sa potom zdvihne. Je to preto, aby sa zmenšila námaha konštrukcie vraku. Okrem toho je možné vrak rozrezať na časti, ktoré sa jednotlivo vytiahnu a následne spoja.

Vrak Titanicu váži 52 300 ton, informuje portál IFLScience. Pre vztlakové pomôcky je tak pravdepodobne príliš veľký a demontáž je z dôvodu veku veľmi riskantná. Jednoducho by to za tie obrovské náklady nestálo.

Brian Kilmeade asks: If people care so much about the wreck of the Titanic, why not just raise it? pic.twitter.com/BR95t1c53V

— Bobby Lewis (@revrrlewis) August 22, 2019

Pingpongové loptičky

K nápadom, ako zdvihnúť z morského dna Titanic, patrí aj ten s pomocou pingpongových loptičiek. Ľudia vypočítali, koľko pingpongových loptičiek by museli vložiť do trupu na to, aby sa konštrukcia vraku začala nadnášať. Podľa YouTubera, ktorý vystupuje pod menom Tom Rocks Maths našiel odpoveď a šlo by o okolo 1,5 miliardy loptičiek.

Tento plán sa však rozpadá na dvoch skutočnostiach. Po prvé vrak lode je zlomený na dve časti a po druhé loptičky by taký veľký tlak vody sploštil, takže by už neboli schopné nadnášať.

Vazelína

V tomto nápade hrá hlavnú úlohu vazelína a pochádza z roku 1985. Krátko po objavení Titanicu navrhol inžinier zo Stamfordu v štáte Connecticut umiestniť do trupu polyesterové vrecia a potom do nich napumpovať vazelínu. Podľa tejto teórie by mala následne stvrdnúť a nadnášať. Vrecia by tak mohli vrak zdvihnúť v jednom kuse na povrch.

Na zdvihnutie tak masívnej konštrukcie by bolo potrebných 180 000 ton vazelíny. Pre porovnanie najväčšia nákladná loď na svete dokáže prepraviť okolo 120 000 ton, takže si viete predstaviť to množstvo.

Ignorujúc náročnosť logistiky toho nápadu, by vrecia podľa všetkého len odtrhli vrchnú časť rozkladajúceho sa kovu.

Ľadovec

Poriadnu dávku irónie v sebe skrýva nasledujúca myšlienka. Ľadovec spôsobil potopenie Titanicu, tak prečo ľad nepoužiť aj na jeho vytiahnutie na hladinu? Ešte skôr, ako bol vrak lode objavený, si chcel na bohatstvo pochované v Titanicu nárokovať Arthur Hickey, a preto sa vymenoval za šéfa Titanic Salvage Company.

Mal sen, ktorý ho inšpiroval k tomu, aby sa informoval o cene tekutého dusíka, ktorý mal byť použitý na vytvorenie ľadovca okolo vraku. Vďaka tomu by vyplával na hladinu. Oslovil spoločnosť, ktorá sa zaoberala priemyselnými plynmi, aby si splnil svoj sen.

Vedci vypočítali, že by potrebovali približne pol milióna ton tekutého dusíka. Spoločnosť by musela na skvapalňovanie dusíka nad vrakom a pumpovanie smerom nadol vytvoriť celé nové zariadenie. To ale odmietli.