Strava s vysokým podielom tuku: Takto na ňu reaguje mozog, následky si všimnete takmer hneď

Primerané množstvo tuku v strave je nevyhnutné pre správny chod organizmu. Tuk je totiž zdrojom esenciálnych mastných kyselín, ktoré si telo nedokáže vyrobiť. Takisto podporuje vstrebávanie vitamínov A, D a E.

Pri voľbe potravín treba brať ohľad na to, aký typ tuku obsahujú. Najčastejšie je možné hovoriť o dvoch základných druhoch – nasýtený a nenasýtený tuk, pričom za zdraviu prospešný sa považuje najmä ten druhý.

Vysoké množstvo tuku v strave je strašiakom najmä pre ľudí s problematickou hladinou cholesterolu a s tým súvisiacimi srdcovo-cievnymi ochoreniami. Najnovší výskum z prostredia Pennsylvánskej univerzity však dokazuje, že táto látka do značnej miery ovplyvňuje aj bežné fungovanie mozgu.

Testy na potkanoch nám ukazujú, že po dlhom kŕmení vysokokalorickou stravou s vysokým podielom tuku dochádza k prerušeniu signalizačnej dráhy medzi mozgom a črevami, následkom čoho je obmedzená regulácia spotreby kalórií zo strany mozgu.

V tomto riečišti zohrávajú kľúčovú rolu astrocyty, čo sú hviezdicovité bunky, ktoré pri nadmernej konzumácii tuku a kalórií vysielajú mozgu signál, ktorý vedie k spomaleniu príjmu potravy.

„Citlivosť astrocytov na jedlo s vysokým obsahom tuku sa časom vytráca,“ vysvetľuje neurologička a behaviorálna vedkyňa Kirsteen Browningová. „Po 10 – 14 dňoch stravy s vysokým obsahom tuku/kalórií astrocyty prestávajú reagovať a mozog stráca schopnosť regulovať kalorický príjem,“ pokračuje Browningová, podľa ktorej tak dochádza k prerušeniu signalizácie medzi mozgom a črevami a k spomaleniu črevného vyprázdňovania.

Mozog stráca jednu z dôležitých funkcií

Hlodavce použité vo výskume rozdelili do niekoľkých skupín – stravou s vysokým obsahom tuku a kalórií ich kŕmili jeden deň, tri dni, 5 alebo 14 dní, respektíve ostali na štandardnej kontrolnej strave.

Okrem jedálnička a telesnej hmotnosti vedci u myší kontrolovali aj špecifické nervové okruhy, vrátane toho, po ktorom premávajú astrocyty. Práve tie podľa nich po jednom týždni až dvoch týždňoch stravy s vysokým obsahom tuku zapríčiňujú obmedzené schopnosti mozgu regulovať množstvo prijímanej potravy.

„Stále nevieme, či obmedzená aktivita astrocytov a slabší signalizačný mechanizmus vystupujú ako príčina prejedania sa, alebo naopak ako odpoveď naň,“ priznáva Browningová, ktorá zároveň vyzýva na ďalší výskum, ktorý by to pomohol objasniť.

Nádej pre elimináciu obezity

Niekto by mohol namietať, že stravovacie návyky potkanov nemožno prirovnávať k tým, ktoré sú charakteristické pre človeka. Browningová však verí, že aj tento krok môže slúžiť ako pomôcka pri opisovaní „komplexných centrálnych mechanizmov“, ktoré sú súčasťou reakcie mozgu na prejedanie.

„Snažíme sa zistiť, či je možné znovu aktivovať obmedzenú schopnosť mozgu regulovať kalorický príjem. Ak sa to dá, mohli by sme nájsť spôsob, ako obnoviť kalorickú reguláciu u človeka,“ dodáva vedkyňa.