Chlapec našiel rádioaktívnu kapsulu a priniesol ju domov. Z ďalšieho deja behá mráz po chrbte

V uplynulých dňoch sme sledovali správy o stratenej kapsule s rádioaktívnym materiálom, ktorá počas prevozu vypadla z auta v oblasti Západnej Austrálie. Napriek malej šanci na úspech sa kapsulu napokon podarilo nájsť a bezpečne prepraviť do zdravotníckeho zariadenia v Perthe.

Hoci ide o príbeh so šťastným koncom, vo svete možno nájsť len málo podobných udalostí, pri ktorých by narábanie s rádioaktívnymi látkami nedopadlo tragicky. Dôkazom je aj prípad z roku 1962, ktorý sa odohral v hlavnom meste Mexika.

Prežil len jeden člen rodiny

V marci 1962 sa nemenovaná rodina presťahovala do rodinného domu, ktorý odkúpila od predošlých majiteľov. Vnútri našli malú olovenú nádobu, ktorú im kázali strážiť, hoci ani jeden člen rodiny nevedel, čo sa v nej skrýva.

Nie je zrejmé, ako k tomu došlo, ale niekedy medzi marcom a aprílom 1962 bol rádioaktívny materiál z nádoby umiestnený na dvor pri dome. Archívne spisy približujú, že nebezpečná látka sa následne dostala do rúk 10-ročného chlapca, ktorý si ju vložil do vrecka a priniesol domov. Malo ísť o kapsulu rádioaktívneho kobaltu-60.

Kapsulu vybrala z vrecka nohavíc chlapcova mama, ktorá ju odložila do zásuvky v kuchyni. O mesiac neskôr to bola práve ona, ktorá si ako prvá všimla, že sklo pohárov, ktoré boli umiestnené v blízkosti kapsule, zrazu sčernelo. Napriek zjavnému vplyvu nebezpečnej látky rodina nepodnikla žiadne kroky, ktorými by eliminovala negatívny dopad.

Vyšetrovací tím sa pokúsil odhadnúť množstvo rádioaktivity, ktorému bola rodina počas pobytu v domácnosti vystavená. Nešlo o jednoduchú úlohu, keďže jednotliví členovia sa práve sťahovali, a tak často netrávili dni len v dome. Okrem toho bolo potrebné vziať do úvahy pohlcovanie rádioaktivity okolitým nábytkom.

Najvyššej miere rádioaktivity bol vystavený 10-ročný chlapec, ktorý prišiel do priameho kontaktu s kobaltovou kapsulou. Keď sa kapsula premiestnila do zásuvky, na chlapca a jeho sestru už žiarenie nevplývalo tak intenzívne, lebo väčšinu času trávili vonku.

Zle obstála aj matka, ktorá bola navyše tehotná. Pri varení totiž trávila v kuchyni veľa času, čo sa zmenilo pri prvých náznakoch nevoľností. Kým ožiarená žena oddychovala, o domácnosť sa za ňu starala jej svokra.

29. apríla 1962 došlo k úmrtiu 10-ročného chlapčeka, čo znamenalo, že jeho 2-ročná sestrička začala tráviť viac času doma s rodinou a rádioaktívnou kapsulou. Matka zomrela 19. júla a po jej smrti sa kapsula našla a odstránila z domu. Tragédii sa však už nedalo zabrániť, a tak 18. augusta zomrelo aj dievčatko, následne 15. októbra aj jeho stará mama.

Jediný, kto túto smrteľnú udalosť prežil, je otec. Ten podľa odhadov dostal dávku asi 990 až 1200 rad (jednotka absorbovanej dávky žiarenia) a jeho svedectvo pomohlo úradom dotvoriť príbeh rodinnej tragédie. Jeho syn bol oproti tomu vystavený asi 4700 až 5200 rad.