Na mimoriadnom summite EÚ by mal vystúpiť aj ukrajinský prezident Zelenskyj

Okrem situácie na Ukrajine sa šéfovia vlád a štátov prvýkrát od roku 2018 budú venovať aj migrácii a zhodnotia možnosti ako chrániť jednotný európsky trh a zachovať konkurencieschopnosť EÚ.

Začiatok summitu je naplánovaný na 10.00 hodinu miestneho času. V tom čase by Zelenskyj mal vystúpiť na mimoriadnom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, odkiaľ sa zrejme presunie na stretnutie s lídrami EÚ. Belgické médiá v stredu večer informovali, že úrady v tejto časti mesta pripravujú sprísnené bezpečnostné opatrenia.

Aj keď Ukrajina nie je hlavnou témou zasadnutia Európskej rady, prítomnosť Zelenského dá tejto agende mimoriadne veľký význam. Očakáva sa, že ukrajinský prezident po návšteve Londýna a Paríža aj v Bruseli vyzve na dôraznejšiu vojenskú pomoc na obranu proti ruskej agresii a na podporu pre čo najrýchlejší vstup Ukrajiny do EÚ.

Týždenník Politico upozornil, že na summite sa neočakáva žiadna veľká zmena v migračnej stratégii, aj keď lídri budú o tom rokovať prvýkrát od roku 2018. Podľa predsummitových vyhlásení holandského premiéra Marka Rutteho, konkrétnejšie kroky môže EÚ prijať v marci alebo apríli, „až budú mať lídri jasnejšiu predstavu o tom, na čom musia pracovať“.

Podľa agentúry Frontex vlani prišlo do EÚ asi 330.000 nelegálnych migrantov, čo je nárast o 64 percent oproti roku 2021. Nie je to stav z rokov 2015 – 2016, keď prišlo približne 1,8 milióna migrantov, teraz však pribudli aj vyše štyri milióny ukrajinských utečencov.

Táto situácia viedla k vytváraniu rôznych koalícii medzi krajinami EÚ, ktoré spoločne vyzývajú Európsku komisiu, aby sprísnila ochranu vonkajších hraníc, regulovala migračné toky a zlepšila readmisnú politiku. Niektoré krajiny žiadajú aj umožnenie výstavby plotov proti migrantom z rozpočtu EÚ.

V ekonomickej rovine sa EÚ snaží reagovať na americký zákon o ochrane investícií a čínske konkurenčné tlaky. Premiéri a prezidenti zvážia návrhy eurokomisie, ktorá chce situáciu zlepšiť dočasným uvoľnením pravidiel o štátnej pomoci, v prospech investícií do zelených inovácií, a vytvorením európskeho fond suverenity.

S tým nesúhlasia menšie členské krajiny vrátane Slovenska, ale odmieta ich aj Poľsko, Taliansko či Španielsko, kým Francúzsko a Nemecko to podporujú. Krajiny, ktoré majú menšiu rozpočtovú silu sa obávajú, že uvoľnenie štátnych dotácií pomôže najmä ekonomicky silným krajinám, spôsobí „preteky v dotáciách“ a deformuje fungovanie vnútorného trhu.