Najyvšší súd rozhodol: Na tejto ZŠ sú rómske deti vo vzdelávaní segregované

Rozhodol o tom Najvyšší súd (NS) SR na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva. Tá v tejto veci od roku 2015 vedie súdne konanie po podanej verejnej žalobe podľa antidiskriminačného zákona.

Žalovanými sú Slovenská republika zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a zriaďovateľ školy, ktorým je mesto Stará Ľubovňa. Podľa decembrového rozsudku zverejneného na webstránke NS žalovaní „porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie rómskych detí“ v ZŠ na základe ich etnického pôvodu.

Podľa NS sú štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority. NS tak v tejto veci zmenil predchádzajúce rozhodnutia bratislavského krajského a okresného súdu, podľa ktorých k segregácii nedošlo.

Mimovládna organizácia v konaní žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán, a teda na základe analýzy situácie navrhnúť účinné opatrenia, ktoré diskrimináciu odstránia vrátane časového horizontu ich realizácie a preventívnych opatrení. Následne by mali byť žalovaní povinný do troch rokov tento plán zrealizovať. NS v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku. Okresný súd má v tejto veci pojednávať v apríli 2023.

Poradňa pre občianske a ľudské práva označila rozsudok za prelomový. „Vôbec prvýkrát v histórii slovenský súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, keď nedošlo k cielenému oddeľovanie detí, ale segregácia vznikla samovoľne ako dôsledok napríklad demografického vývoja či rozhodnutia rodičov. Zodpovednosť za to nesú zriaďovateľ a štát. Rozsudok je tak jasným odkazom pre štátne inštitúcie, že musia konať a začať prijímať opatrenia na odstraňovanie segregácie rómskych detí nielen v rómskych triedach, ale aj v čisto rómskych školách,“ uviedla Vanda Durbáková, advokátka zastupujúca organizáciu v súdnom spore.

„Tak ako v lokalite Podsadek segregované základné školy na Slovensku mnohokrát fungujú v blízkosti vylúčených rómskych komunít. Príčiny tohto stavu sú komplexné a štát v spolupráci so samosprávami má zákonnú povinnosť konať. Musia identifikovať príčiny a navrhovať účinné opatrenia, ktoré segregáciu odstránia. Je to v záujme celej našej spoločnosti,“ skonštatoval Štefan Ivanco, programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva.

Organizácia v žalobe namietala, že žalovaní namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou vybudovaním modulovej prístavby rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.