Viacero európskych krajín odsúdilo rozhodnutie Izraela zlegalizovať osady

„Sme rázne proti tomuto jednostrannému konaniu, ktoré len zvýši napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a podkopáva snahy o dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov,“ uviedli šéfovia diplomacie spomínaných európskych krajín vo vyhlásení.

Izrael v nedeľu retrospektívne schválil deväť osád na západnom brehu Jordánu a ohlásil výstavbu nových domov v už založených osadách, čo „hlboko znepokojilo“ amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.

Od vojny v roku 1967 proti arabským mocnostiam pritom Izrael založil 132 osád na území, ktoré Palestínčania považujú za jadro svojho budúceho štátu, uvádza izraelská mimovládna organizácia Mier teraz (Šalom achšav / Peace Now).

Okrem schválených osád budujú skupiny osadníkov množstvo osád aj bez povolenia vlády. Niektoré z týchto nelegálnych osád polícia zrovná so zemou a iné retrospektívne schváli. V prípade novej vlády premiéra Benjamina Netanjahua ide o prvé takéto schválenie osád.

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir však uviedol, že deväť schválených osád nie je dosť. „Chceme ich viac,“ povedal.

Vzhľadom na už aj tak vysoké napätie na západnom brehu Jordánu – v Predjordánsku – toto konanie Izraela znepokojilo svetové mocnosti, ktoré sa obávajú ešte väčšej eskalácie násilia. Izraelské bezpečnostné zložky vykonávajú takmer denne razie na Západnom brehu. Pokračujú tak v záťahu, ktorý sa začal vlani v reakcii na útoky Palestínčanov s obeťami na životoch.

Tento rok zabili príslušníci izraelských síl už vyše 40 Palestínčanov, medzi ktorými sú militantní bojovníci i civilisti. Za rovnaký čas zahynula pri dvoch útokoch Palestínčanov aj desiatka Izraelčanov.