V Bojnej stálo opevnenie už za čias Pribynu, zistili vedci

Tento rok archeológovia skúmali spôsob a dobu výstavby rozsiahleho opevnenia 12-hektárového hradiska, ktoré je jedinečné v celom stredoeurópskom priestore.

V základoch severnej časti hradby zistili staršiu stavebnú štruktúru, ktorá sa stavebnou technikou odlišovala od jej neskoršej, požiarom zničenej prestavby.

Vedcom sa tak podarilo dokázať, že opevnenie nevzniklo naraz, ako to dosiaľ naznačovali prírodovedné analýzy doby vzniku.

„Po prvý raz sa podarilo dokázať, že aj v dobe počiatkov bojnianskeho osídlenia, teda v časoch kniežaťa Pribinu, tu už stálo opevnenie. Doplnené a zosilnené bolo na konci veľkomoravského obdobia za vlády Svätopluka,“ povedal pre agentúru SITA vedúci archeologického výskumu v Bojnej Karol Pieta.

Predkovia použili rôzne techniky stavby

Počiatky osídlenia Bojnej siahajú do prvej štvrtiny 9. storočia, teda niekedy po roku 800. Neskorú fázu už vedia archeológovia datovať veľmi presne – opevnenie zosilnili v rokoch 892 a 893. V týchto rokoch boli totiž podľa letokruhov vyťaté kmene stromov, ktoré vtedajší stavitelia použili do rozsiahleho dvojkilometrového opevnenia.

„Dnes už vieme, že pri budovaní dvojkilometrovej hradby využili viaceré stavebné techniky, a to veľmi pragmaticky podľa toho, aké materiály mali k dispozícii,“ doplnil Pieta.

Významným prínosom tohtoročného výskumu bol aj objav nových fortifikačných prvkov. Na dvoch svahoch zistili vedci pomocou leteckého snímkovania aj terénnej prospekcie bočné opevnenia – priekopy a valy, ktoré mali brániť útočníkom preniknúť ďalej k hradisku.

Archeológovia pokračovali tiež v prezentácii náleziska verejnosti. Počas júlových Cyrilometodských slávností tu sprístupnili ďalší slovanský dom. Ide o druhé modelovo zrekonštruované obydlie, prvé tu postavili vlani. Obe stavby stoja na mieste pôvodných nálezov domov.

V prezentácii náleziska verejnosti plánujú archeológovia pokračovať aj v ďalších rokoch. Postaviť chcú vernú rekonštrukciu slovanskej brány s dĺžkou 18 metrov a šírkou prechodu päť metrov. Jej súčasťou má byť aj vežová nadstavba. Doteraz sa v strednej Európy nič podobné nepostavilo, fortifikačné objekty sa stavali len v náznakoch.

V Bojnej sídlili kniežatá

V Bojnej existovala začiatkom deviateho storočia aglomerácia troch hradísk, ktoré pravdepodobne zanikli násilnou cestou. Obrovské množstvo pozoruhodných nálezov dokazuje, že bola sídlom miestneho kniežacieho rodu.

Najvýznamnejším nálezom z Bojnej je šesť pozlátených plakiet zo začiatku 9. storočia, teda z čias Nitrianskeho kniežatstva. Sú na nich znázornené okrídlené postavy a dva nápisy. Nález predstavuje najstarší dôkaz šírenia kresťanstva v rámci národných dejín a prvú stopu súdobého písomného prejavu na našom území.