Pozor na vystresované okolie. Stresom sa ľahko nakazíte, takto sa tomu dá zabrániť

Svetová zdravotnícka organizácia stres definuje ako akýkoľvek typ zmeny, ktorý spôsobuje fyzickú, emocionálnu alebo psychickú záťaž. Katalyzátorom stresu môže byť čokoľvek. Ale dá sa stres chytiť od niekoho iného?

Autori článku z roku 2014 uverejneného v časopise Psychoneuroendocrinology naznačili, že stres môže byť nákazlivý. Autori napísali, že len videnie inej osoby v stresovej situácii môže spôsobiť, že naše telo uvoľní kortizol, hormón zapojený do stresovej reakcie. Tento jav, nazývaný „empatický stres“, má tendenciu prevládať častejšie, keď vidia milovanú osobu alebo blízkeho priateľa v núdzi, napísali vedci, ale môže sa vyskytnúť aj vtedy, keď vidíte trpiaceho cudzinca.

Pre Live Science povedala profesorka psychológie a neurovedy Tara Perrot, že je možné vnímať emócie inej osoby, predovšetkým tie negatívne.

Článok z roku 2013 uverejnený v časopise Current Biology priniesol informáciu, že emócie sa môžu šíriť z jednej osoby na druhú prostredníctvom tzv. zrkadlových neurónov. Sú to mozgové bunky, ktoré sa aktivujú, keď vidia, že niekto vykonáva určitú činnosť – napríklad zívnutie – a spúšťajú reakciu, ktorá podporuje reciprocitu. To znamená, že ak vidíte niekoho unaveného, môžete začať pociťovať únavu, a ak vidíte niekoho vystresovaného, môžete začať cítiť stres.

Prenos emócií je dôležitým mechanizmom prežitia, povedal Joe Herbert, profesor neurovedy na Cambridgeskej univerzite v Spojenom kráľovstve. Pre Live Science vysvetlil:

„V ostatných aktivuje reakcie, ktoré môžu pomôcť vyriešiť nielen osobný, ale aj všeobecnejší problém. Napríklad, ak jedna osoba zistí nebezpečnú situáciu a zareaguje emocionálne, potom to signalizuje a upozorní ostatných.”

Takýto prenos emócií je podľa Tary Perrot podvedomý akt, pričom sa netýka len ľudí. Aj zvieratá sú schopné vnímať emócie členov svojho druhu. Stresovú reakciu považuje Perrot za veľmi prospešnú. Pripravuje telá a mozgy na to, aby sa vyrovnali so stresorom. Ak sa na vás rozbehne lev, chcete vyvolať silnú stresovú reakciu, ktorá uvoľní glukózu zo zásob, zvýši srdcovú frekvenciu a zníži nepodstatné funkcie, ako je trávenie.

„Existuje veľa každodenných problémov, ktoré ľudia nakoniec vnímajú ako stresujúce, a stresová reakcia sa môže vyskytovať príliš často, čo môže poškodiť telo a mozog," povedala Perrot.

Vystresovaný jedinec dokáže nakaziť celú kanceláriu

Jeden vystresovaný jedinec dokáže nakaziť celú kanceláriu. Takýto výsledok priniesla štúdia z roku 2014 uverejnená v časopise Interpersona. Ako sa teda vyhnúť takejto situácii.

Podľa Perrot je všetko vecou toho, ako s k danej situácii postavíte a posúdite ju. Každá reakcia sa totiž začína vnímaním stresoru. Môže pomôcť čerstvý vzduch, dýchacie cvičenia či cvičenia na prekonávanie stresu, radí portál Healthline.

Joe Herbert zase tvrdí, že základom je vidieť stres rozdelený na dve zložky - stresor a stresovú reakciu. Stresor môže byť buď vnútorný, alebo vonkajší. Stresová reakcia je to ako jednotlivec zareaguje na stresor, a to buď emocionálne, alebo fyziologicky. Stresová reakcia sa však podľa Herberta dá naučiť kontrolovať. A práve to by mohlo byť kľúčom k ochrane pred stresom iného človeka.