Habánik: Novelu školského zákona v navrhovanej podobe nepodporíme

Povinné predprimárne vzdelávanie detí od troch rokov naráža na obmedzené kapacity, profesijné vzdelávanie učiteliek materských škôl sa mení na slabé inovačné vzdelávanie v rozsahu 50 až 100 hodín bez nároku na príplatok, na financovanie asistentov učiteľov chýbajú peniaze. Aj to sú problémy, ktoré vychádzajú z novely školského zákona, na ktoré upozornil poslanec Národnej rady SR a podpredseda školského parlamentného výboru Jozef Habánik (Smer-SD). Zároveň tvrdí, že novelu školského zákona v navrhovanej podobe nepodporia.

K novele školského zákona sa kriticky vyjadrili viaceré profesijné a stavovské organizácie, školskí odborári i niektorí tvorcovia kurikulárnej reformy. Problémy, na ktoré poukazujú, sú podľa Habánika také vážne, že najlepšie sa javí vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

Smer-SD poukazuje aj na to, že nový obsah vzdelávania sa má začať učiť bez pripravených učebníc. Nevyriešeným problémom je podľa nich i rozdelenie ročníkov a predmetov do cyklov a oblastí. „Doteraz úlohou učiteľov bolo voliť metódy a formy práce so žiakmi, nie kreovať obsah výchovy a vzdelávania. To je kompetencia štátu, ministerstva a na to zriadených organizácií. Preto obava z chaosu v dôsledku rýchlych a nekomplexných zmien je úplne oprávnená,“ uviedol Habánik.

V aktuálnom platnom znení zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Na druhej strane však projekt kurikula zavádza povinné celoplošné zmeny pre všetky školy od školského roka 2026/2027. Smer-SD poukazuje na to, že nový štátny vzdelávací program, ktorý obsahuje návrh štandardov, teda požiadaviek na to, čo majú žiaci ovládať na konci príslušného vzdelávacieho cyklu, zatiaľ oficiálne neexistuje, ale už do 3. marca sa zbierajú prostredníctvom elektronického formulára prihlášky škôl so zaradením do pilotného overovania. Do neho má byť zaradených 30 škôl so žiakmi prvého ročníka v trojročnom cykle, a teda neexistuje časový priestor na jeho vyhodnotenie, spracovanie výsledkov a premietnutie do štandardov.

Habánik vysvetlil, že školstvo potrebuje nielen modernú infraštruktúru, kvalitných a ohodnotených učiteľov, ale v tejto náročnej dobe aj v legislatívnom procese širokú odbornú diskusiu, a najmä „zdravý rozum“. Do parlamentu mieria podľa jeho slov viaceré návrhy zákonov z oblasti vzdelávania, ktoré bude nevyhnutné opraviť alebo odmietnuť. „Výhovorky na plnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti neobstoja. Skôr či neskôr vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, bude musieť s Európskou komisiou začať diskusiu na ich modifikáciu a aktualizáciu,“ uzavrel.

Novelu školského zákona, ktorá zavádza napríklad právo na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od troch rokov či flexibilnejšie reagovanie na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov, schválila vláda uplynulý týždeň.