Tragédiou volieb nie je Kotleba, ale účasť, tvrdí sociológ

Nízka volebná účasť podľa neho vysiela jasný signál nespokojnosti so súčasnou politickou reprezentáciou.

Svedčí o tom aj výsledok v Banskobystrickom kraji, kde sa spomedzi jedenástich kandidátov na predsedu vyššieho územného celku prebojoval do druhého kola Marián Kotleba z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Hlas mu odovzdalo 26 251 voličov, teda získal 21,30 percenta hlasov.

Kotlebov úspech by Haulík nešpecifikoval ako problém čisto Banskobystrického kraja, vidí ho skôr ako celoslovenský.

"Je to signál, že zabehané politické strany nechcú alebo nevedia zmeniť svoje správanie, ktoré pre značnú časť voličov už nie je príťažlivé," hovorí sociológ s tým, že práve vo väčšinových voľbách najviac hrozí, že situácia dopadne práve ako v Banskobystrickom kraji, kde druhú najvyššiu podporu získal človek z extrémistickej strany. Haulík však podotkol, že nie Kotleba, ale nízka účasť voličov je najväčšou prehrou slovenskej politiky a jej tragédiou.

Voľby boli o premiérovi, tvrdí sociológ

Situácia v Bratislavskom kraji zase podľa Haulíka ukázala, že tieto voľby neboli o kandidátoch Pavlovi Frešovi (SDKÚ-DS) a Monike Flašíkovej Beňovej (Smer-SD), ale že to boli skôr voľby o premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD).

Frešo získal väčšinovú podporu práve preto, že Bratislava chce jednofarebnej vláde na Slovensku vytvoriť nejakú protiváhu, hovorí sociológ. "Toto bolo v zásade dôležitejšie ako to, kto bude bratislavským županom," tvrdí Haulík. Výsledok bol podľa neho prekvapujúci preto, že naznačil veľkú mieru odhodlania stredopravých voličov zmeniť červenú mapu Slovenska.

V Trnavskom kraji sa do druhého kola na predsedu dostali Tibor Mikuš (nezávislý s podporou Smeru, SNS a KSS) a József Berényi (Strana maďarskej komunity). Podľa Haulíka nemožno v tomto prípade hovoriť o národnostnej otázke.

Výsledky signalizujú voľbu prezidenta

Skôr ju vníma ako zlyhanie stredopravých strán, ktoré sa nedohodli na jednom kandidátovi. Zároveň Haulík dodáva, že daný výsledok predstavuje istý signál aj smerom k prezidentským voľbám.

"Konštrukt, kedy je jeden silný kandidát a potom niekoľko vyrovnaných, pripomína súčasnú situáciu pokiaľ ide o preferencie pre prezidentské voľby a možno by pre budúcich kandidátov prezidentských volieb stálo za to, zamyslieť sa nad tým," hovorí Haulík.

Skôr ho prekvapilo, že výsledok Józsefa Berényiho je de facto návratom SMK do veľkej politiky. Najmä v západnej časti Slovenska doteraz spomedzi maďarských strán dominoval Most-Híd a sobotné voľby ukázali, že SMK sa akoby vracalo na scénu. Druhé kolo v Trnavskom kraji ukáže, či sa stredopravé strany a predovšetkých slovenské strany dokážu prikloniť na Berényiho stranu, konštatuje sociológ.