Politologička: Problém je strata dôvery vlády, nie stranícka príslušnosť ministrov

Čo sa týka úradníckej vlády, ani z pohľadu efektivity by podľa Világi zrejme nebola väčším prínosom než súčasný dočasne poverený kabinet. Zmysel by mala v prípade, ak by členovia dočasne poverenej vlády začali zneužívať svoje postavenie.

„Legitimita vlády sa v našom politickom systéme - teda v parlamentnej demokracii - odvodzuje od volieb do NR SR. Poslanci NR SR, ktorí získali legitimitu vo voľbách, ju aktom vyjadrenia dôvery vláde, ktorá o ňu žiada NR SR, prenášajú na vládu SR. Pritom samotní členovia vlády nemusia byť zvolení za poslancov (nemusia kandidovať vo voľbách),“ ozrejmila Világi s tým, že dokonca ani premiér by nemusel získať post po úspešnom volebnom výsledku. „Hneď ako však vláda získa dôveru NR SR, tak sa jej legitimita odvodzuje od tohto aktu,“ podčiarkla.

Skonštatovala, že z pohľadu legitimity nebol súčasný stav v poriadku už po vyslovení nedôvery vláde. Pokiaľ ide o úradnícku vládu, ani tá by podľa nej nemala vyššiu legitimitu než aktuálna. Myslí si však, že ani z pohľadu efektivity by zrejme nebola väčším prínosom. Poukázala na nedostatok času prípadných nových ministrov oboznámiť sa s agendou a chodom úradu a efektívne ho riadiť.

To, že najsilnejšie vládne hnutie OĽANO nežiada od svojich odídencov vrátenie mandátov vo vláde, vníma Világi tak, že hnutie si môže vytvoriť určitý odstup od vlády, priestor na predvolebné manévrovanie a kampaň. „Takáto pozícia OĽANO aktuálne vyhovuje. Návrhy, ktoré by mu mohli priniesť politické body v kampani, môže aj naďalej predkladať prostredníctvom poslancov a štruktúrne opatrenia, na ktoré je potrebná ministerská funkcia, presadzovať nemieni,“ podotkla.

Na otázku o priestore neparlamentnej strany robiť cez členov vlády kampaň pred voľbami reagovala, že tento priestor vytvárajú najmä médiá. „Bude preto dôležité, ako sa tejto možnosti (ne)zhostia. Ani za bežných okolností predsa neplatí, že by v každej diskusnej relácii alebo spravodajstve musel byť člen vlády,“ poznamenala. V prípade parlamentu sa dá podľa nej použiť obdobná argumentácia, ak poslanci po získaní mandátu opustia stranu, za ktorú kandidovali, a založia si novú alebo vstúpia do mimoparlamentnej. Takto si podľa nej robia kampaň aj mimoparlamentné strany ako Hlas-SD, Život či Progresívne Slovensko, v ktorých pôsobia niektorí nezaradení poslanci.