Na východe Slovenska nemá prácu pätina ekonomicky aktívnych

Najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie evidujú úrady práce v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky. V týchto regiónoch, kde miera nezamestnanosti v prvom polroku tohto roka bola vyše 18 %, je totiž bez práce takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ.

Najnižší podiel nezamestnaných eviduje Bratislavský kraj. Miera nezamestnanosti presahujúca za január až jún tohto roka úroveň šiestich percent znamená v tomto regióne takmer trojnásobne vyšší počet nezamestnaných oproti predkrízovým úrovniam z roku 2008.

Príjmy prevyšujú výdavky, najviac usporia v Bratislave

Najviac, v priemere vyše 1 000 eur, podľa analýzy Poštovej banky zarábali v prvom polroku tohto roka obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach obyvatelia Prešovského kraja, a to v priemere iba niečo cez 600 eur. Najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na jedného člena domácnosti v Bratislavskom kraji, ide o 549 eur. Najnižšia suma 369 eur mesačne sa vzťahuje na jedného obyvateľa Prešovského kraja. Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na jedného člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj (490 eur) a najnižšie zase Prešovský kraj (326 eur).

Podľa analýzy naprieč celou republikou platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Najvyššiu potenciálnu úsporu pritom každý mesiac evidujú v Bratislavskom kraji, a to 59 eur na jedného obyvateľa. Naopak, najmenší rozdiel medzi príjmami a výdavkami je vykázaný v Žilinskom kraji. Ide o 34 eur mesačne v prepočte na jedného člena domácnosti. Najvyššie úspory v bankách majú obyvatelia Bratislavského kraja, a to vo výške 16 027 eur na hlavu. V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne päťnásobne vyššie ako v ostatných regiónoch Slovenska. V drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných, ako v nich uložených. Najvyšší objem úverov v prepočte na obyvateľa eviduje ale opäť Bratislavský kraj (12 056 eur). Obyvatelia Bratislavy a jej okolia tak dlžia bankám takmer šesťnásobne vyššie sumy ako obyvatelia ostatných regiónov na Slovensku.

Regionálne rozdiely sú výrazné v cene bývania

Bývanie je najčastejší dôvod, kvôli ktorému idú Slováci do banky a požiadajú o úver. V prípade úverov na bývanie ide o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu nehnuteľnosti, po spotrebných úveroch zase siahame z dôvodu menších rekonštrukcií alebo nákupu zariadenia, či spotrebičov. Najdrahšie sa byty predávajú v Bratislavskom kraji, kde ich cena dosahuje 1 669 eur za jeden meter štvorcový. Naopak, za menej ako 600 eur sa dá kúpiť jeden meter štvorcový nehnuteľnosti v Nitrianskom kraji.

V prípade cien bytov a domov sú tak regionálne rozdiely oveľa výraznejšie ako v prípade platov. Aj preto je ekonomická dostupnosť bývania najvyššia v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, kde si obyvateľ z hrubého platu môže dovoliť kúpiť 1,12 metra štvorcového nehnuteľnosti. Naopak, najmenej si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan, a to iba 0,62 metra štvorcového nehnuteľnosti. Na druhej strane ale v Bratislave a jej okolí môže na kúpu bytu či domu pomýšľať vďaka nižšej nezamestnanosti vyšší podiel ľudí.