Toto je najlepší typ práce pre duševné zdravie

Zamestnania, ktoré umožňujú zamestnancom mať väčšiu kontrolu nad svojou prácou, sú lepšie pre ich duševné a fyzické zdravie. Ukázal to výskum publikovaný v odbornom časopise Journal of Applied Psychology.

Ak majú zamestnanci kontrolu nad svojou prácou, a to aj napriek vysokým nárokom, ich zdravie sa zlepšuje. Typickými spôsobmi, ako poskytnúť zamestnancom kontrolu, je nechať ich, aby si sami rozvrhli prácu, a umožniť im, aby rozhodovali o spôsobe vykonávania práce. Avšak zamestnania, ktoré kladú na zamestnancov obrovské nároky bez toho, aby im poskytli kontrolu nad vlastnou prácou, poškodzujú ich duševné zdravie.

Prvý autor štúdie Erik Gonzalez-Mulé uviedol, že keď sú pracovné požiadavky vyššie ako miera vlastnej kontroly nad prácou, alebo zamestnanci tieto požiadavky nedokážu zvládnuť, dochádza k zhoršeniu duševného zdravia a tým aj k zvýšeniu pravdepodobnosti úmrtia.

Štúdia skúmala 3 148 ľudí v americkom štáte Wisconsin, ktorí boli sledovaní počas 20 rokov. Gonzalez-Mulé vysvetlil cieľ štúdie:

"Skúmali sme, ako kontrola práce - alebo miera autonómie, ktorú majú zamestnanci v práci - a kognitívne schopnosti - alebo schopnosť ľudí učiť sa a riešiť problémy - ovplyvňujú to, ako pracovné stresory, ako je časový tlak alebo pracovné zaťaženie, ovplyvňujú duševné a fyzické zdravie a v konečnom dôsledku aj smrť. Zistili sme, že pracovné stresory častejšie spôsobujú depresiu a smrť v dôsledku pracovných miest, v ktorých majú pracovníci malú kontrolu, alebo u ľudí s nižšími kognitívnymi schopnosťami."

Možnosť mať väčšiu kontrolu nad svojou prácou však zlepšila fyzické a duševné zdravie. Inteligentnejší ľudia sa tiež dokázali prispôsobiť stresujúcejším pracovným miestam bez toho, aby ich to negatívne ovplyvnilo. Gonzalez-Mulé povedal:

"Domnievame sa, že je to preto, lebo kontrola práce a kognitívne schopnosti pôsobia ako zdroje, ktoré ľuďom pomáhajú vyrovnať sa s pracovnými stresormi. Kontrola práce umožňuje ľuďom nastaviť si vlastný rozvrh a určiť si priority práce tak, aby im pomohla dosiahnuť ich pracovné ciele, zatiaľ čo ľudia, ktorí sú inteligentnejší, sa dokážu lepšie prispôsobiť požiadavkám stresujúcej práce a vymyslieť spôsoby, ako sa so stresom vyrovnať."

Gonzalez-Mulé má pre manažérov túto radu:

"Manažéri by mali zamestnancom pracujúcim na náročných pracovných miestach poskytnúť väčšiu kontrolu a v zamestnaniach, kde to nie je možné, úmerne znížiť nároky. Napríklad umožniť zamestnancom, aby si sami stanovovali ciele alebo rozhodovali o tom, ako budú vykonávať svoju prácu, alebo skrátenie pracovného času zamestnancov by mohlo zlepšiť ich zdravie.

Organizácie by mali na náročné pracovné miesta vyberať ľudí s vysokými kognitívnymi schopnosťami. Týmto spôsobom budú profitovať zo zvýšeného pracovného výkonu spojeného s inteligentnejšími zamestnancami a zároveň budú mať zdravšiu pracovnú silu.”

Manažéri by podľa vedcov mali prispôsobovať aj znižovať požiadavky na zamestnancov, uvedomovať si kognitívne schopnosti zamestnancov na zvládanie požiadaviek a poskytovať autonómiu zamestnancom.