Rusko sa priznalo k zadržiavaniu najmenej 1400 ukrajinských detí, ktoré označilo za siroty

Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) v tejto súvislosti vydal v piatok zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, informoval denník The Guardian.

Rusko takéto deportácie prezentovalo ako humanitárnu misiu na záchranu ukrajinských detí pred vojnou. Ukrajina však Moskvu obvinila z genocídy a jej kroky označila za vojnové zločiny.

Medzi údajne unesenými sú deti odobraté z ukrajinských štátnych inštitúcií v okupovaných oblastiach, ako aj deti, ktorých rodičia poslali do „letných táborov“ riadených Ruskom - a nikdy sa už z nich nevrátili, ako aj deti, ktorých rodičov zatkli ruské okupačné úrady a tie, ktoré v dôsledku bojov osireli.

Prevažná väčšina ukrajinských detí unesených Ruskom je z okupovaných území južnej a východnej Ukrajiny: Chersonskej, Charkovskej, Záporožskej, Doneckej, Luhanskej a Mykolajivskej oblasti, spresňuje Guardian.

Rusko sa priznalo k zadržiavaniu najmenej 1400 ukrajinských detí, ktoré označilo za siroty; hoci uviedlo, že najmenej 2000 detí prišlo na územie Ruska bez sprievodu. Niekoľko stoviek ďalších ukrajinských detí zostáva v Rusku po tom, čo sa zúčastnili „prevýchovných“ táborov s vedomím svojich rodičov, už sa však z nich nevrátili.

Od začiatku vojenskej invázie vo februári minulého roka si ruské rodiny adoptovali najmenej 400 ukrajinských sirôt, uvádza ukrajinské regionálne stredisko pre ľudské práva. K tomuto počtu dospelo na základe vyhlásení ruského štátu. Moskva uviedla, že na adopciu čaká ďalších 1000 takýchto detí.

Samotná komisárka pre práva detí Ľvovová-Belovová si podľa vlastných tvrdení „adoptovala“ 15-ročné dieťa zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, píše denník.

Množstvo z týchto detí však majú žijúcich príbuzných, ktorí ich často zúfalo hľadajú. Zhruba 90 percent ukrajinských detí, ktoré v čase invázie žili v štátnej starostlivosti, boli „sociálne siroty“ - mali príbuzných, tí sa však o nich nedokázali postarať.

Moskva neuvádza mená sirôt ani podrobnosti o tom, odkiaľ sú alebo kde žijú v Rusku, čo sťažuje ukrajinským a medzinárodným orgánom ich identifikáciu a sledovanie ich pohybu. V niektorých prípadoch sa príbuzným podarilo identifikovať takéto deti na videách zverejnených ruskými štátnymi médiami a začali vyvíjať úsilie na ich návrat. Zdokumentované sú aj prípady, keď deti po úteku z bojov na Ukrajine v evakuačných autobusoch do Ruska skončili v ruskej štátnej starostlivosti, ako aj deti, ktoré boli oddelené od rodičov v ruských filtračných táboroch.

Najmenej 6000 ukrajinských detí na okupovaných územiach Ukrajiny sa zúčastnilo letných táborov dotovaných Ruskom, pričom niekoľko stoviek z nich sa nevrátilo späť k svojim rodinám, píše ďalej Guardian.

Tieto tábory, ktoré štúdia americkej Yalovej univerzity označila za „prevýchovné“, boli úradmi na okupovaných územiach Ukrajiny prezentované ako spôsob, ako si deti môžu oddýchnuť od vojny. Od začiatku invázie boli deti od veku štyroch mesiacov, ktoré žili na okupovaných územiach, prevezené do 43 táboroch v Rusku vrátane Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym a Sibíri s cieľom „proruského vlasteneckého a vojenského vzdelávania“, vyplýva zo správy humanitárneho výskumného laboratória Yalovej univerzity.

Niektorým rodičom sa podarilo získať späť svoje deti po absolvovaní dlhej cesty z Ukrajiny cez Poľsko a Pobaltie až do južného Ruska. Videá z novembra minulého roka, ktoré zverejnili oblastné ruské okupačné úrady, však ukázali, že v takýchto táboroch stále žili stovky detí, uzatvára Guardian.