Na rozlúštenie rímskych zvitkov použijú umelú inteligenciu

Keď erupcia Vezuvu zničila v roku 79 n. l. mestá Pompeje a Herculaneum, horúci sopečný popol premenil ľudské telá a predmety na zuhoľnatené zvyšky. V roku 1752 počas vykopávok vo vile, ktorá pravdepodobne patrila svokrovi Júlia Cézara, znovuobjavili aj stovky zvitkov. Zuhoľnatená podoba neumožnila ich rozvinutie a ich obsah je stále neznámy.

S nástupom umelej inteligencie vedecký tím Kentuckej univerzity (UK) získal niekoľko písmen a symbolov aj zo skrytých vrstiev zvitkov.

„Ukázali sme, ako čítať atrament z Herculanea,“ povedal vedúci výskumu profesor Brent Seales, počítačový vedec z UK. „To nám dáva príležitosť odhaliť 50, 70, možno 80 percent celej kolekcie. Obrazne povedané - postavili sme loď. Teraz chceme, aby každý nastúpil a plavil sa s nami.“

Výskumníci uvoľnili na verejné použitie svoj softvér spolu s tisíckami 3D röntgenových snímok dvoch zvinutých zvitkov a troch fragmentov. Odmenu 150.000 dolárov získa tím, ktorý do konca tohto roka prečíta štyri pasáže textu z vnútorných vrstiev zvitkov. Ďalších 100.000 dolárov získa ten, kto dokáže odhaliť atrament z 3D röntgenových skenov zvitkov.

„Máme súťaž, aby sme mohli zvýšiť našu schopnosť extrahovať stále viac a viac textu,“ dodal Seales.

S prispením práce ostatných vedcov sa vylepší softvér umelej inteligencie, bude sa dať prečítať skrytý text a lepšie porozumieť zvitkom.

Čierny atrament vidno iba pri infračervenom snímaní a takto získané písmená a symboly gréckej abecedy sa potom budú dať rozlúštiť softvérom umelej inteligencie.

Dva neotvorené zvitky patria Francúzskemu inštitútu v Paríži a pravdepodobne ukrývajú epikurejské filozofické texty. Doteraz analyzované fragmenty pochádzajú z diela filozofa Filodéma.