Takto ovplyvňuje krvný tlak vaše duševné zdravie

Medzi duševným zdravím a stavom nášho kardiovaskulárneho systému existuje zaujímavé spojenie. Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre ľudské kognitívne a mozgové vedy v nemeckom Lipsku našli súvislosti medzi krvným tlakom a symptómami depresie a mozgovou aktivitou súvisiacou s emóciami.

Ukázalo sa, že ľudia s vyšším krvným tlakom majú menej depresívnych symptómov a cítia sa duševne lepšie. Zároveň však vedci zistili, že vysoký krvný tlak častejšie hrozí ľuďom s horším duševným zdravím aj niekoľko rokov pred hypertenziou. Tieto výsledky boli publikované v akademickom žurnále Nature Communications.

Spojenie medzi duševným zdravím a hypertenziou skúmalo už niekoľko predchádzajúcich štúdií, pričom výsledky boli zmiešané alebo dokonca protichodné. Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka sa rozhodli hlbšie analyzovať vzťah medzi duševným zdravím, vyšším krvným tlakom a hypertenziou u ľudí vo veku okolo 60 rokov, pričom použili rozsiahle lekárske a psychologické údaje.

"Na získanie štatisticky spoľahlivých odpovedí sme využili mimoriadne veľkú vzorku britskej Biobanky s viac ako 500 000 účastníkmi štúdie. Podarilo sa nám preukázať, že vyšší krvný tlak je spojený s menším počtom depresívnych symptómov, väčšou pohodou a nižšou mozgovou aktivitou súvisiacou s emóciami - čo je na prvý pohľad prekvapujúce, ale dá sa to vysvetliť našimi ďalšími zisteniami," uvádza Lina Schaare, prvá autorka štúdie.

Zaujímavé je aj zistenie vedcov, že riziko vysokého krvného tlaku súvisí s horším duševným zdravím, a to aj roky pred diagnostikovaním hypertenzie. Lekári si všimli, že pacienti sa často cítia unavení a vyčerpaní a potom neberú lieky proti vyššiemu krvnému tlaku, pretože ovplyvňujú ich náladu.

Spoluautor štúdie Arno Villringer však dodal, že majú podozrenie, že ľudia, ktorí sa cítia dobre po psychickej stránke a majú dočasne vyšší krvný tlak, môžu mať pocit, že sú v poriadku a nakoniec to vedie k vzniku trvalého vysokého krvného tlaku.

„S vyšším krvným tlakom sa totiž zvyšuje aj prah bolesti. To platí nielen pre fyzickú bolesť, ale aj pre sociálnu bolesť alebo väčší stres. Takže odolajú bolesti alebo stresu a o desať rokov neskôr im diagnostikujú hypertenziu," dodal Villringer.

Vedci sa domnievajú, že tieto zistenia vytvárajú základ pre nové úvahy o súvislosti medzi duševným zdravím a príčinami hypertenzie. Vďaka tomu by mohli byť zavedené nové prístupy k liečbe a prevencii depresie a hypertenzie, ktoré sa zameriavajú na interakciu medzi duševným a telesným zdravím.