Toto je dôvod, prečo muži horšie znášajú vírusové ochorenia

Už dlho je známe, že muži horšie prežívajú vírusové infekcie ako ženy. Mnohých mužov dokáže skoliť obyčajný „soplík“, zatiaľ čo ženy sa počas choroby zvyknú postarať aj o ostatných. Lekári doteraz nevedeli, čo stojí za týmto fenoménom, no nové zistenia ukazujú, že muži sú skutočne v nevýhode. Výskumný tím z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) zverejnil štúdiu na túto tému v odbornom časopise Nature Immunology.

Podľa vedcov sa môže odpoveď skrývať v epigenetickom regulátore, ktorý posilňuje funkciu špecifických antivírusových imunitných buniek, označovaných ako NK bunky (z angl. natural killer cells, teda prirodzené zabíjačské bunky, pozn. red.)

Ženy skutočne dokážu vďaka génom lepšie bojovať s vírusovými infekciami

Štúdia odhalila, že samice myší a ľudí majú ďalšiu kópiu génu s názvom UTX, ktorý je spojený s chromozómom X. UTX funguje ako epigenetický regulátor, ktorý zvyšuje antivírusovú funkciu NK buniek a zároveň potláča ich počet.

"Hoci je známe, že muži majú viac NK buniek v porovnaní so ženami, nechápali sme, prečo zvýšený počet NK buniek nechráni lepšie počas vírusových infekcií. Ukázalo sa, že ženy majú vo svojich NK bunkách viac UTX ako muži, čo im umožňuje účinnejšie bojovať proti vírusovým infekciám," uviedla spoluautorka štúdie Maureen Su, profesorka mikrobiológie. imunológie, molekulárnej genetiky a pediatrie na David Geffen School of Medicine na UCLA.

Výskumníci poznamenali, že to platí bez ohľadu na to, či myši mali alebo nemali vaječníky či semenníky, čo naznačuje, že táto vlastnosť nesúvisí s hormónmi v tele. Iba samice s nižšou expresiou UTX génov produkovali viac NK buniek, ale neboli schopné bojovať proti vírusom tak účinne. UTX je preto kritický molekulárny faktor pohlavných rozdielov v NK bunkách, uviedla hlavná autorka štúdie Mandy Chengová.

Zistenia naznačujú, že pri liečbe imunitných reakcií nemôže byť jeden postup vhodný pre všetkých a vedci odporúčajú skôr personalizovanú medicínu, ktorá prispôsobuje liečbu s ohľadom na individuálne rozdiely medzi ľuďmi, ako sú genetika, životné prostredie a iné faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie a riziko ochorenia. Spoluautor štúdie Tim O'Sullivan uviedol, že pri zvažovaní imunoterapie, by malo byť pohlavie zahrnuté ako biologický faktor.