Európsky parlament potvrdil svoj záväzok voči členstvu Moldavska v EÚ

Moldavsko je podľa uznesenia prijatého 555 hlasmi (49 poslancov bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania) aj naďalej vystavené ruskému tlaku a energetickému vydieraniu, hospodárskym otrasom v dôsledku vojny na susednej Ukrajine, ako aj pokusom Kremľa destabilizovať proeurópsku vládu v Kišiňove.

Poslanci v uznesení opätovne potvrdili svoju podporu budúcemu členstvu Moldavska v EÚ v nadväznosti na jeho žiadosť z roku 2022, pričom uznávajú pokrok moldavskej vlády v oblasti reforiem a úrovne zosúladenia právnych predpisov s normami EÚ. Zákonodarcovia vyzvali členské štáty EÚ, aby sa prístupové rokovania s Moldavskom začali do konca roka 2023, ak vláda v Kišiňove splní deväť krokov, určených Európskou komisiou.

Zákonodarný zbor EÚ vyzval moldavskú vládu, aby pokračovala v reformách v oblasti demokracie a právneho štátu, pokročila v práci na úplnom vykonávaní dohody o pridružení krajiny a prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, zasiahla proti organizovanej a závažnej medzinárodnej a nadnárodnej trestnej činnosti a usilovala sa o zvýšenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Pokiaľ ide o pokusy o destabilizáciu Moldavska, uznesenie EP vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby okamžite uvalili sankcie na osoby zapojené do týchto pokusov. Týka sa to aj moldavských oligarchov Ilana Šora a Vladimira Plahotniuca, ktorí sú na úteku, a v prípade potreby aj ich podnikov a politických organizácií. Obaja by mali byť vydaní do Moldavska a postavení pred tamojší súd.

Parlament vyzval EÚ, aby rozšírila rozsah svojho sankčného režimu tak, aby zahŕňal trestné činy korupcie, ktoré podkopávajú bezpečnosť, stabilitu, ústavné a demokratické inštitúcie Moldavska.

Uznesenie odsudzuje aj pokračujúce vydieranie Moldavska v oblasti energetiky zo strany Ruska a vyjadruje podporu úsiliu Kišiňova o zvýšenie energetickej bezpečnosti diverzifikáciou zdrojov dodávok, znižovaním spotreby a nákupom energie na európskom trhu, ako aj rozvojom prepájacej infraštruktúry.