Heger: Európa v minulosti predala hodnoty za lacný plyn a ropu z Ruska

Demokraciu, slobodu, ľudské práva a právny štát však nemožno predať za pohodlie – čo Európe ukázala Ukrajina po tom, ako ju Rusko vojensky napadlo. V prednáške o vízii Slovenska pre Európu a susedstvo to v stredu na pôde Diplomatickej akadémie vo Viedni povedal dočasne poverený premiér SR Eduard Heger, informuje TASR.

Vízia, ktorú mali v uplynulých rokoch európske štáty, sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu podľa Hegera zmenila. Z hospodárskeho rastu ako hlavného cieľa sa pozornosť presunula na bezpečnosť, pričom členské štáty NATO už v súčasnosti hovoria o vyčlenení dvoch percent HDP na obranu ako o minime.

Heger varoval, že Rusko by sa v prípade vojenského víťazstva na Ukrajine ocitlo na východných hraniciach Slovenska a zároveň by sa zásadne zmenila bezpečnostná štruktúra Európy. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa pre Slovensko ako jediná ochrana ukázalo členstvo v NATO, zdôraznil premiér. Zároveň ocenil spojencov za vyslanie vojakov i systémov protivzdušnej obrany na Slovensko.

V rámci vízie Slovenska pre Európu Heger ďalej vyzdvihol dobré susedské vzťahy a jednotu v Únii. Pripomenul, že EÚ už prijala desať balíkov sankcií proti Rusku. Európa pomáha Ukrajine okrem sankcií aj vojensky a humanitárne, čím „oceňuje statočný boj Ukrajincov aj za nás“.

Pri téme rozširovania Európskej únie Heger upozornil, že ak euroblok nebude mať dobré vzťahy s okolitými krajinami, „bude ich mať niekto iný“. Preto je podľa neho potrebné hovoriť otvorene o rozšírení aj s krajinami západného Balkánu.

„Je to nielen vec rastu a investícií, ale aj bezpečnosti,“ poznamenal Heger na margo možného vstupu týchto krajín do Únie. Pripomenul, že počas migračnej krízy práve z juhovýchodu prichádzalo do EÚ množstvo migrantov, avšak ako kľúčová sa ukázala najmä ochrana Schengenského priestoru s nasadením moderných technológií.

Heger pripomenul aj problematiku klimatickej zmeny a otázku, „aký svet chceme zanechať budúcim generáciám“. Skonštatoval, že s výnimkou opatrení proti klimatickej zmene sa medzi členskými štátmi EÚ v uplynulých rokoch ťažko hľadala jednota, avšak v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu sa jej rozhodnutia zrýchlili a trvajú často týždne alebo len dni či hodiny.