Príčinu demencie treba hľadať aj v liekoch. Pozor na tento druh, varujú lekári

Britská publicistka Anthea Rowanová sa dozvedela o rizikovosti anticholínergík až po tom, ako to pred ňou zmienil lekár jej matky. Tá v pokročilom veku užíva niekoľko druhov liečiv, pričom viaceré majú potenciál zhoršiť predpoklad vzniku demencie.

Rowanová na stránke Psychology Today približuje, že rizikovosť anticholínergík sa meria pomocou takzvanej ACB škály (z angličtiny „ACB score“ - škála záťaže anticholínergík na kognitívne schopnosti). Za anticholínergiká pritom označujeme lieky, ktoré v mozgu narúšajú činnosť neurotransmiteru acetylcholínu, ktorého prítomnosť je nevyhnutná pre správnu funkciu pamäte.

Čo sú anticholínergiká a čo spôsobujú

Užívanie anticholínergík má za následok zvyšovanie skóre v ACB škále, čo priamo súvisí so zvyšovaním rizika demencie. „V prípade mojej matky šlo o lieky proti úzkosti, antidepresíva a antacid,“ vymenúva Rowanová.

Anticholínergiká ľahko spoznáte podľa toho, že ich názov sa obvykle začína na predponu „ant“ alebo „anti“, teda napríklad antihistaminiká, antidepresíva alebo spomínaný antacid.

„Prvé príznaky sa dostavujú už po krátkom užívaní týchto liekov,“ varuje publicistka. Odvoláva sa na štúdiu Indiana University, podľa ktorej môžu anticholínergiká vyvolať problémy s kognitívnymi schopnosťami už po 60 dňoch užívania. Mnohé z týchto liečiv sa pritom neviažu na lekársky predpis.

Acetylcholín sa v odborných kruhoch označuje aj ako „pamäťová molekula“, pretože zohráva kľúčovú rolu pri tvorbe spomienok, učení a sústredení. Okrem toho patrí k vôbec prvým objaveným neurotransmiterom a jeho funkcia v organizme je prakticky nenahraditeľná.

Nejde len o prejavy starnutia

Prvé príznaky nedostatku acetylcholínu sa môžu podobať za klasické prejavy starnutia. Okrem výpadkov pamäte sa stretávame aj so stratou orientácie a problémami s formovaním nových spomienok.

Hlavnými úlohami acetylcholínu je podporovať učenie, sústredenie a mentálnu príčetnosť, ale takisto zlepšuje kvalitu REM spánku, zdravú emocionalitu, či dokonca pocit smädu. „Moja mama pravidelne siahala po pohári vody, odkedy si ju pamätám,“ približuje Rowanová. „Smäd nikdy nepoznala, aspoň nie tak dychtivo, ako ho poznám ja sama. A teraz, v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby, takmer vôbec nepije.“

Rowanová ďalej hovorí o výskume publikovanom v British Medical Journal, podľa ktorého existuje „značná spojitosť medzi niektorými triedami anticholinergických liekov a výskytom demencie v neskoršom živote“. „To o tom lekár mojej matky nevedel, keď jej k antidepresívam a liekom proti úzkosti pridal liek na inkontinenciu,“ pýta sa novinárka.

Hladina acetylcholínu v tele prirodzene klesá s pribúdajúcimi rokmi. Práve v staršom veku však pacientom najčastejšie predpisujú liečivá, ktoré dosahujú vysoké skóre na ACB škále, ako je napríklad oxybutynín alebo ranitidín.

„Lekári musia byť obozretní pri zvažovaní rizika, ktoré tieto lieky predstavujú, najmä pri staršej rizikovej populácii,“ dodáva Rowanová. „Aj pacienti si musia dávať pozor. Každý by si mal dávať pozor.“