Vodíte psa na vôdzke? Riskujete nebezpečný úraz

Podľa štúdie publikovanej v Medicine & Science in Sports & Exercise je traumatické poranenie mozgu druhým najčastejším zranením u dospelých liečených v USA kvôli zraneniu, ktoré utrpeli pri prechádzke so psami na vôdzke.

Podľa vedcov z Univerzity Johna Hopkinsa si od pandémie COVID-19 stále viac ľudí adoptuje psy. „Aj keď je venčenie psov bežnou každodennou aktivitou pre mnohých dospelých, len málo štúdií charakterizovalo jeho zranenie. Videli sme potrebu komplexnejších informácií o týchto druhoch incidentov,” povedal Ridge Maxson, prvý autor štúdie a študent tretieho ročníka medicíny na Univerzite Johna Hopkinsa.

Tím bral podklady na štúdiu z National Electronic Injury Surveillance System. Tam hľadali zranenia, ktoré ľudia utrpeli pri venčení psov na vôdzke v rokoch 2001 až 2020, čo predstavovalo 42 659 incidentov. Polovica hlásení bola vo veku 40 až 64 rokov a 75 percent zranení pri venčení psov sa stalo ženám.

Zlomenina prsta a traumatické poranenie mozgu

Zranenia boli väčšinou výsledkom pádu po zamotaní sa do vôdzky, potiahnutí alebo zakopnutí, keď človek kráčal so psom na vôdzke. Najčastejším úrazom číslo jeden bola zlomenina prsta.

Druhým najčastejším zranením súvisiacim s venčením psov bolo traumatické poranenie mozgu. Americká asociácia neurochirurgov toto zranenie definuje ako „narušenie normálnej funkcie mozgu, ktoré môže byť spôsobené úderom do hlavy, náhlym a prudkým nárazom hlavy do predmetu alebo keď predmet prepichne lebku a dostane sa do mozgového tkaniva.“

Traumatické poranenia mozgu spojené s venčením psov boli väčšinou otrasy mozgu, vnútorné zranenia vrátane pomliaždenín a epidurálne a subdurálne hematómy krvácajúce nad vonkajšou membránou mozgu aj pod ňou.

Zistili, že najväčšie riziko poškodenia mozgu je medzi staršími psíčkarmi. Mali o 60 percent vyššiu pravdepodobnosť, že utrpia traumatické zranenie v porovnaní s mladšími ľuďmi, informuje portál IFL Science.

Dr Edward McFarland, hlavný autor štúdie a riaditeľ divízie chirurgie ramien a lakťov v Johns Hopkins Medicine však dodáva, že riziká by nemala prevážiť potrebu pripútania psov v určitých priestoroch. Dôrazne vyzval ľudí, aby všade tam, kde to je potrebné, psa pripútali.