Mikas: Vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti MMR spôsobuje autizmus, nie sú

Vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus, neexistujú. Uviedol to hlavný hygienik SR Ján Mikas.

„Žiadna z relevantných štúdií ani metaanalytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom. I keď príčiny autizmu zatiaľ nie sú celkom jasné, najväčšiu úlohu zohrávajú genetické poruchy počas vývoja dieťaťa ešte pred narodením,“ povedal Mikas.

Ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, môžu mať podľa neho u detí ťažký priebeh. „Môžu spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť,“ doplnil. Žiaduce preto podľa neho je, aby boli deti chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. „Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu,“ ozrejmil.

Po očkovaní sa podľa hlavného hygienika môžu objaviť aj vedľajšie účinky, no vážnejšie sú veľmi zriedkavé. „Z administratívnej kontroly očkovania k 31. augustu 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní (teda nielen proti MMR) sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch, z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, keď sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín. Hospitalizácia bola potrebná v jednom prípade,“ priblížil. Úmrtie v súvislosti s očkovaním sa podľa jeho slov neznamenalo.

Rodičia majú podľa jeho slov aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. „Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov,“ povedal. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podľa neho podlieha prísnej kontrole na národnej aj medzinárodnej úrovni. „Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny). Pri podaní vakcíny nedochádza k intoxikácii organizmu hliníkom,“ zdôraznil.

Očkovanie je podľa Mikasa dôležitou ochranou života a zdravia detí. „Uvedomujeme si, že rodičia vnímajú očkovanie citlivo, chcú svoje deti chrániť a chápeme obavy niektorých rodičov z toho, ako dieťatko zvládne priebeh povinného očkovania. Epidemiológovia, lekári a vedci však majú potrebné odborné vzdelanie i prax na to, aby poskytli starostlivosť a poradenstvo,“ povedal.

Na Slovensku sa v súčasnosti detská populácia povinne očkuje proti desiatim ochoreniam, a to proti osýpkam, príušniciam a rubeole, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám a pneumokokovým invazívnym infekciám. Očkovanie je hradené z verejného zdravotného poistenia.

Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke klesla pod hranicu 95 percent. Nedosahuje tak úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. K poklesu mohli podľa odborníkov prispieť obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou ochorenia COVID-19, celosvetovo rastúca váhavosť v očkovaní či obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania.