Iránski lídri kritizovali prítomnosť USA v oblasti Stredného východu

Agentúra AFP pripomenula, že Washington a Teherán sú v spore o vplyv v Iraku od americkej invázie v roku 2003, ktorá zvrhla diktátora Saddáma Husajna.

„Nepovažujeme prítomnosť cudzích síl a cudzincov v regióne za užitočnú,“ povedal Raísí v Teheráne na spoločnej tlačovej konferencii s irackým prezidentom.

„Prítomnosť Spojených štátov narúša bezpečnosť regiónu,“ povedal iránsky prezident. „Naše vzťahy s Irakom sú založené na spoločných záujmoch“, zatiaľ čo „Američania myslia na svoje záujmy a nie na záujmy krajín regiónu“, dodal Raísí.

V podobnom duchu ako Raísí sa v sobotu na prijatí Rašída vyjadril aj iránskych duchovný vodca Alí Chameneí.

„Američania sa s nikým nepriatelia a nie sú lojálni ani voči svojim európskym priateľom,“ povedal s tým, že „dokonca aj prítomnosť jedného Američana v Iraku je priveľa.“

Hoci Irak a Irán viedli v 80. rokoch 20. storočia vojnu, vzťahy medzi týmito susednými krajinami s väčšinovým šiitským obyvateľstvom sa po páde Saddáma Husajna a jeho režimu ovládaného sunnitmi výrazne uvoľnili: Irak sa stal kľúčovým hospodárskym pilierom islamskej republiky postihnutej západnými sankciami, zatiaľ čo Teherán dodáva Bagdadu plyn a elektrinu, ako aj tovar každodennej potreby.

„Vzťahy medzi Iránom a Irakom budú pokračovať v oblasti vodnej a elektrickej infraštruktúry,“ povedal iránsky prezident. Medzi oboma krajinami bola uzavretá aj „bezpečnostná dohoda“, keďže - ako objasnil Raísí, „bezpečnosť Iraku a jeho hraníc je pre nás veľmi dôležitá“.

Obe krajiny pomohli poraziť skupinu Islamský štát pôsobiacu svojho času v Iraku, kde Spojené štáty majú naďalej 2500 svojich vojakov, ktorí irackým zložkám poskytujú poradenstvo a výcvik.